č. 23/1957 Sb. rozh. tr., Garance
č. 23/1957 Sb. rozh. tr.
Nápravné opatrenie je možno vykonávať iba v pracovnom pomere.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. januára 1957, 2 Tz 326/56.)
Ľudový súd v Kežmarku odsúdil obvineného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 219 ods. 1 a 3 tr. zák. na bezpodmienečný trest odňatia slobody na čas dvoch mesiacov.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie obvineného zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o treste a obvinenému uložil trest nápravného opatrenia na čas štyroch mesiacov so zrážkou 15 °/o z odmeny náležajúcej mu za prácu.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu nariadil, aby o odvolaní obvineného znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona v podstate uvádza, že nebolo spoľahlivo zistené, či obvinený v čase vyhlasovania rozsudku bol v pracovnom pomere.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Nápravné opatrenie, ako vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 tr. zák. (arg. prvej vety), možno vykonávať aby splnilo svoj výchovný účel iba v pracovnom pomere. Keďže páchateľ v čase ukladania trestu je v pracovnom pomere, pravidlom sa v tomto pracovnom pomere ponechá; iba v prípade, ak tu sú dôležité dôvody (postačí pravdaže iba jeden dôležitý dôvod), nariadi súd zmenu zamestnania, a to tak, že v rozsudku stanoví zásady pre určenie druhu, spôsobu…
