Input:

č. 21/1964 Sb. rozh., Garance

č. 21/1964 Sb. rozh.
Pre žalobu, ktorou sa podľa § 152 odst. 1 a 2 obč. zák. domáha vlastník, príp. držiteľ vydania vecí, je základným predpokladom, aby žalobca preukázal, že je vlastníkom, resp. oprávneným držiteľom vecí, o ktoré v konaní ide. Jednotlivé veci musia byť v rozsudku popísané tak, aby ich bolo možno presne identifikovať a odlíšiť od iných vecí tohože druhu (porovnaj § 434 o. s. p.).
Súd môže rozhodnúť, či už kladne alebo záporne, iba o návrhu účastníkov, nemôže však o svojej újme tento návrh meniť alebo opravovať.
Ak žalobca dal žalovanej možnosť, aby sa zbavila povinnosti, ktorá jej bola uložená rozsudkom, iným plnením, s ktorým by žalobca bol ochotný sa spokojiť na miesto pôvodného plnenia a doložka tohto obsahu je zahrnutá aj do výroku rozsudku, môže oprávnený viesť exekúciu len pre plnenie, ktoré bolo predmetom tohto konania; dlžník by sa však mohol sprostiť záväzku plnením predmetu, k prijatiu ktorého na miesto pôvodného plnenia prejavil oprávnený ochotu, do tej doby, pokiaľ nebolo pôvodné plnenie vymožené celé. V takom prípade sa súd obmedzí iba na zistenie, či je zmena v plnení záväzku daná do dispozície účastníka, ktorý ju navrhuje a či jej nebráni ustanovenie § 36 obč. zák.; neskúma však či je náhradné plnenie primerané. V prípade však, že by sa žalobca domáhal náhradného plnenia v peniazoch pre prípad, že by pôvodné plnenie in natúra nebolo možné, je pravda povinnosťou súdov, aby skúmali nielen základ žalobného nároku, ale zaoberali sa i jeho výškou. To znamená, že by sa museli zaoberať i otázkou, či toto náhradné plnenie je primerané.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. októbra 1963, 4 Cz 19/63).
V tomto konaní žalobca sa domáhal na žalovanej vydania týchto vecí do držby: lavička v cene 200 Kčs, šporák 400 Kčs, kuchyňský kredenc 1.000 Kčs, 3 stoličky 150 Kčs, otoman 200 Kčs, kuchyňský riad 300 Kčs, obraz v cene 500 Kčs, socha 200 Kčs, 30litrový hrnec 100 Kčs, nové dvere s rámom 500 Kčs a súdok na kapustu 200 Kčs, Tvrdil, že všetky tieto veci boli kúpené za trvania manželstva s dcérou žalovanej, ktorá zomrela 10. 12. 1960 a že teda polovica týchto vecí mu prináleží ako zákonné majetkové spoločenstvo vlastníckym právom a druhá polovina ako dedičovi zomrelej mu prináleží oprávnenou držbou. Pretože žalovaná odmietla tieto veci vydať, pričom tvrdí, že ich čiastočne kúpila a čistočne dostala od zomrelej darom, navrhol, aby bola uznaná povinnou mu vydať do 15 dní pod exekúciou tieto veci s tým, že polovica ich patrí do konečného rozhodnutia do správy Štátneho notárstva v Čadci ako dedičstvo po jeho zomrelej manželke, alebo mu v tejto lehote zaplatiť pod exekúciou 1.875 Kčs a ďalších 1.875 Kčs zložiť do depozita Štátného notárstva v Čadci.
Okresný soud v Čadci uznal žalovanú povinnou vydať žalobcovi do 15 dní pod exekúciou do držby všetky veci uvedené v návrhu rozsudku s tým, že polovina ich patrí do dedičstva po jeho zomrelej manželke, Ďalej bola uznaná povinnou zaplatiť žalobcovi 1.875 Kčs a zložiť do depozita štátneho notárstva ďalších 1.875 Kčs, všetko do 15 dní pod exekúciou v prípade, že v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku nevydá tieto veci žalobcovi. Bola uznaná povinnou nahradiť žalobcovi do rúk Advokátskej poradni v