č. 20/1957 Sb. rozh. tr., Garance
č. 20/1957 Sb. rozh. tr.
Za poškodenie dôležitého orgánu znamenajúce ťažkú ujmu na zdraví [§ 75 ods. 13 písm. e) tr. zák.] treba považovať iba také porušenie dôležitého orgánu, pri ktorom vzniká nebezpečie pre život, alebo ktoré má intenzitu iných závažných následkov uvedených v ustanovení § 75 ods. 13 písm. a) až d), f) až i) tr. zák. Z toho istého hľadiska za dlhší čas trvajúcu poruchu zdravia znamenajúcu ťažkú ujmu na zdraví (§75 ods. 13 písm. i) tr. zák.] treba považovať taký stav poruchy zdravia, ktorý je prevádzaný obtiažami, ktoré sú poškodeným pociťované rovnako ťaživo, ak by ním bol pociťovaný niektorý stav uvedený v § 75 ods. 13 pod písm. a) až ch) tr, zák.
Primeranosť nutnej obrany treba posudzovať podľa okolností prípadu. Musí byť daná obrana k odvráteniu útoku potrebná a spôsobená ujma nesmie byť celkom neúmerná odvrátenému nebezpeční. Pritom však nie je podmienkou, aby obrana bola celkom úmerná útoku.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 4. januára 1957, 2 Tz 327/56.)
Obvinený, ktorý išiel na bicykli, zrazil sa s osobným autom vedeným P. Zrážkou bol poškodený bicykel obvineného. Keď sa potom zišli obvinený a P v miestnom hostinci, kam P prišiel už v podnapitom stave so svojimi dvomi dvadsaťročnými synmi, ktorí boli tiež podnapilí, začal P vyčítať obvinenému, že zrážku i poškodenie bicykla si sám zavinil. Obvinený, ktorý bol striezlivý, vyzval P aby si svoje poznámky nechal pre seba, aby nezačínal hádku, že prípad vyšetrujú bezpečnostné orgány. P však neprestal dorážať ďalšími aj urážlivými poznámkami na obvineného, ktorý vstal z miesta, kde sedel a rozčúlený konaním P išiel k nemu a znova tohto vyzýval, aby s urážkami prestal. P v tom strčil do obvineného ktorý neočakávajúc útok P upadol na zem. Keď obvinený chcel vsťať, chytil ho P za košeľu, ktorú mu roztrhol a súčasne na neho útočili aj synovia poškodeného. Obvinený sa tým rozčúlil, že udrel P päsťou po hlave, načo P padol na zem, kde zostal ležeť v bezvedomí, načo bol potom odvezený do nemocnice. Tam bolo zistené, že P utrpel otras mozgu s následnou poruchou stredného ucha a poruchou rovnováhy. Liečenie P vyžiadalo si asi 21 dní.
Ľudový súd v Malackách uznal obvineného vinným trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 219 ods. 1 tr. zák. Na obhajobu obvineného, že konal v nutnej obrane, ľudový súd uviedol, že ide o zrejmú výhovorku, lebo útok P na obvineného nemal takmer žiadnu intenzitu a obvinený ho mohol odvrátiť ináč. S názorom obžaloby, že poškodenému P bola spôsobená zavinením obvineného ťažká ujma na zdraví, ľudový súd sa nestotožnil a došiel naopak k záveru, že išlo o bežné zranenie, ktoré nemožno označiť za ťažkú ujmu na zdraví.
Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie, ktoré podal iba obvinený. Krajský súd pritom došiel k záveru, že obvinený ako mladý, nápadne silný muž udrel silou šesťdesiatročného P, ktorý bol v podnapilom stave. Obvinený preto musel počítať s tým, že P utrpí poruchu zdravia. Obhajobu obvineného, že konal v nutnej obrane, krajský súd tiež neprijal v podstate z tých istých dôvodov ako ľudový súd. Po právnej stránke krajský súd uviedol, že sa ľudový súd mýlil, keď skutok obvineného podradil iba pod ustanovenie § 219 ods. 1 tr. zák., neuvažujúc o…
