Input:

č. 13/1962 Sb. rozh., Garance

č. 13/1962 Sb. rozh.
Nevymenenie hmotne zodpovedného zamestnanca, na ktorého predajni bolo zistené ojedinelé, nie značné manko, nie je dôvodom spoluviny podniku.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. decembra 1961, 4 Cz 87/61).
Žalujúci podnik uplatnil žalobu podanou na Okresnom súde v Ružomberku proti trom žalovaným, bývalým svojím zamestnankyniam, nárok na zaplatenie manka vo výške 11 720,20 Kčs, a to na základe zmluvy o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej žalované prevzali spoločne hmotnú zodpovednosť za zásoby zverené im v buffete žalujúceho podniku.
Okresný súd v Martine zaviazal prvú žalovanú na náhradu manka vo výške 3494,25 Kčs, druhú žalovanú na náhradu manka vo výške 859 Kčs a tretiu žalovanú na náhradu manka v tej istej výške.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že že prvej a tretej žalovanej povolil splácanie prisúdenej istiny v mesačných splátkach.
Oba súdy znížili povinnosť zaplatiť manko na jednu polovicu z dôvodu spoluzavinenia žalujúceho podniku, ktoré videli v tom, že podnik nevymenil prvú žalovanú z funkcie, keď zistil manko na jej predajni vo výške 521,60 Kčs, ktoré sa pokonávkou zaviazala zaplatiť.
Najvyšší súd vyslovil na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Pracovná zmluva ukladá obom zmluvným stranám rad povinností. Predpokladom riadneho plnenia povinností zo strany zamestnanca je, aby podnik sám plnenie týchto povinností zaistil. Preto tiež ustanovenia § 3 ods. 1 a § 4 ods. 3 zák. č. 71/1958 Zb. ukladajú podniku ako povinnosť vytvárať zamestnancovi pracovné podmienky, ktoré by mu umožňovali správny výkon jeho povinností. Obe povinnosti sú zmluvné povinnosti na sebe závislé. Ak preto podnik poruší zo svojej strany svoje základné povinnosti, ktoré sú predpokladom pre to, aby zamestnanec vôbec mohol riadne plniť pracovnú zmluvu a ak z toho dôvodu vznikne škoda, ktorej zamestnanec nemôže ani pri obvyklej opatrnosti zabrániť, potom nejde už o škodu, za ktorú zodpovedá zamestnanec, ale o škodu, ktorú nesie podnik sám, a to buď z dôvodu svojho spoluzavinenia (ak vznikla škoda tiež zavinením podniku) alebo ako tzv. objektívne príčiny (ak vznikne škoda bez zavinenia podniku), podniku ju však nesie sám ako riziko podnikania.
Podľa konštantnej judikatúry sa posudzuje ako spoluzavinenie podniku nevymenenie hmotne zodpovedného zamestnanca, na predajni ktorého boli zistené opakujúce sa neúmerné manká. Prax tu vychádza v podstate zo stanoviska, že v prípade, že došlo k opakujúcim sa mankám, mohol už podnik vedieť, že ide buď o zamestnanca nespôsobilého k výkonu tejto funkcie alebo o zamestnanca, ktorý z iných dôvodov neplní riadne