č. 11/1960 Sb. rozh. tr., Garance
č. 11/1960 Sb. rozh. tr.
Neprítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní nesmie byť nikdy na úkor zistenia objektívnej pravdy, preto zákon v ustanovení § 217 ods. 4 tr. por. zdôrazňuje výnimočnosť a požaduje pritom, aby súčasne boli splnené podmienky uvedené pod písm. a), b), c), ktoré majú zabezpečiť právo obžalovaného na obhajobu a zistenie objektívnej pravdy.
Pri posudzovaní otázky, či ide o vec malej závažnosti, je treba najmä prihliadnuť k zákonnej trestnej sadzbe, ktorou je vyjadrený stupeň nebezpečnosti daného trestného činu pre spoločnosť.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. júna 1959, 7 Tz 45/59.)
Ľudový súd v Snine v neprítomnosti obžalovaného J. B. uznal tohoto vinným trestným činom ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 222 ods. 1, 2 tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že ako vedúci stavby budovy MNV v Zboji sa nepostaral o ohradenie odpadovej jamy pri tejto stavbe, do ktorej v noci zo 17. 9. 1957 na 18. 9. 1957 spadol strážnik E. T. a utopil sa, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a svojím činom porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania a uloženú mu podľa zákona.
Za tento trestný čin uložil obžalovanému podľa § 222 ods. 2 tr. zák. a § 30 tr. zák. bezpodmienečný trest odňatia slobody na 5 (päť) mesiacov.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 2 ods. 7, § 217 ods. 4 a § 227 ods. 1 tr. por., rozsudok v celom rozsahu zrušil a v dôsledku toho zrušil aj uznesenie Ĺudového súdu v Snine, ktorým bol obžalovanému J. B. uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov podľa čl. I ods. 4 amnestie prezidenta republiky z 1. 12. 1957 odpustený a vec vrátil Ĺudovému súdu v Snine s tým, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odôvodnenie:
Podľa doručovacieho lístku pripojeného k obžalobe na č. l. 29 obdržal obžalovaný zásielku od súdu I. stolice 17. 1. 1958, v ktorej podľa označenia na prvej strane, bolo uznesenie o prijatí obžaloby, obžaloba a predvolanie na hlavné pojednávanie na 31. 1. 1958.
Podľa § 217 ods. 4 tr. por. v neprítomnosti obžalovaného, ak nejde o konanie proti ušlému, je možné hlavné pojednávanie vykonať iba výnimočne, a to ak sú tu súčasne tieto podmienky:
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný,
b) o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným v trestnom konaní vypočutý a boli dodržané ustanovenia o oboznámení obžalovaného s výsledkami prípravného konania,
c) súd pre malú závažnosť veci a pre jasnosť dôkazného materiálu je toho názoru, že vec možno aj bez prítomnosti obžalovaného spoľahlivo rozhodnúť.
Ide o dôležité ustanovenie trestného poriadku, účelom ktorého je zabezpečiť práva obžalovaného na obhajobu a náležité zistenie objektívnej pravdy. Výnimočnosť ustanovenia § 217 ods. 4 tr. por. o tom, kedy sa môže vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, je zjavná už z ustanovenia § 1 ods. 2 tr. por. podľa ktorého všetky orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať tak, aby prejednanie pôsobilo výchovne na osobu, proti ktorej sa trestné konanie vedie. To je možné zpravidla zaistiť vtedy, keď je…
