Input:

č. 102/1967 Sb. rozh., Garance

č. 102/1967 Sb. rozh.
Vyživovacia povinnosť, ktorú má matka k dieťaťu, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 16. júna 1967, 4 Cz 67/67.)
Navrhovatelia sa domáhali návrhom zo 7. apríla 1965 na odporkyni ako svojej dcére úhrady výživného počínajúc 1. 4. 1965 mesačne čiastkou Kčs 100,- pre každého z nich. Uvádzali, že sú práce neschopnými a ich spoločný dôchodok činí len Kčs 375,-, čo nestačí ani na úhradu ich najnutnejších potrieb.
Odporkyňa navrhovala zamietnutie návrhu z toho dôvodu, že ako členka JRD má nepatrný zárobok, stará sa o maloleté dieťa a ďalej, že povinnosť prispievať na výživu navrhovateľov majú ešte ďalší dvaja jej súrodenci.
Okresný súd Bratislava - vidiek rozhodol tak, že zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľov výživné po Kčs 100,- na každého z nich mesačne počínajúc 1. 4. 1965.
Krajský súd v Bratislave zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľov výživné od 1. 4. 1965 do 31. 12. 1965 po Kčs 50,- mesačne každému z nich, od 1. 1. 1966 naďalej potom po 70,-. Na rozdiel od súdu prvého stupňa zahrnul odvolací súd do príjmov navrhovateľov okrem čiastky Kčs 375,- mesačne i príjem z výnosu ich záhrady a z užívacieho poplatku za užívanie časti bytu v čiastke Kčs 48,- mesačne. Vychádzal tak i predpokladaného príjmu navrhovateľov Kčs 480,- mesačne.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom najvyššieho súdu, že rozsudkami súdov oboch stupňov došlo k porušeniu zákona a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Rozhodujúcou pre posúdenie veci v tomto prípade je jednak okolnosť, aké sú schopnosti a možnosti odporkyne prispievať na výživné navrhovateľov (§ 96 ods. 1 zák. o rod.) a ďalej okolnosť, či navrhovatelia nemajú zabezpečenú slušnú výživu (§ 87 ods. 1 zák. o rod.). Bolo zistené, že odporkyňa disponuje vlastnými prostriedkami v rozsahu asi len Kčs 50,- mesačne, v čom sú zahrnuté ako finančné tak i naturálne príjmy, ktoré dosahuje ako členka JRD. Tieto príjmy jej zrejme nedávajú samé o sebe vôbec možnosť prispievať na výživné navrhovateľov. Pri posudzovaní schopností a možností odporkyne prispievať na výživné navrhovateľov treba preto vzhľadom k minimálnym príjmom odporkyne v JRD skúmať, či odporkyňa v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo z iných títulov má účasť na majetkových hodnotách, ktoré presahujú rámec vecí nevyhnutne potrebných na uspokojenie základných hmotných a kultúrnych potrieb odporkyne a jej rodiny, alebo na výkon pracovných úloh. Tieto skutkové okolnosti okresný ani krajský súd vôbec neskúmal, hoci reálnosť a presvedčivosť uloženia vyživovacej povinnosti odporkyni predpokladá aj eventuálnu vymáhateľnosť tejto povinnosti prostriedkami podľa § 321 a nasl. resp. § 276 a nasl. o. s.