Input:

č. 96/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 96/1955 Sb. rozh. obč.
Domnienku § 519 ods. 2 obč. zák. nemožno použiť, ak známy dedič, hoci bývajúci v cudzine, ktorému bolo riadne doručené upovedomenie podľa § 324 o. s. p., sa v lehote nevyjádřil, že dedičstvo odmieta.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. apríla 1955, Cz 178/55.)
Poručiteľ zomrel 10. apríla 1952. Predmetom dedičstva po ňom bol jeho polovičný podiel na domovom majetku a ako dedičia prichádzali do úvahy jeho manželka A., jeho matka B., jej dcéra C. ako aj sestra poručiteľa D., bývajúca v cudzine.
Štátne notárstvo v Leviciach upovedomilo v zmysle § 324 o. s. p. D. o tom, že prichádza do úvahy ako dedička a ak si už ako dedička nepočínala, môže dedičstvo do troch mesiacov od doručenia upovedomenia odmietnúť, s upozornením, že ak v tejto lehote neurobí prejav o tom, či dedičstvo odmieta alebo nie, bude dedičstvo prejednané tak, ako by sa nebola dožila poručiteľovej smrti. Toto upovedomenie bolo spomenutej dedičke doručené 25. októbra 1952. Keďže táto dedička v určenej lehote žiaden prejav neurobila, nepredvolalo ju potom štátne notárstvo už ani k súpisu dedičstva, ani na pojednávanie o prejednaní dedičstva a potvrdilo nadobudnutie celého dedičstva po poručiteľovi jeho manželke. V odôvodnení uviedlo, že tak poručiteľova matka ako aj jej dcéra dedičstvo odmietli, kým o poručiteľovej sestre D. v zmysle § 519 ods. 2 obč. zák. treba mať za to, že sa nedožila poručiteľovej smrti a takto neprichádza do úvahy ako dedička, a preto jedinou zákonnou dedičkou je poručiteľova manželka.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu rozhodol, že uznesením