Input:

č. 88/1958 Sb. rozh. obč., Garance

č. 88/1958 Sb. rozh. obč.
Porušenie ustanovenia § 58 zák. č. 55/1956 Zb. o nutnosti súhlasu odboru sociálneho zabezpečenia rady ONV má za následok právnu neúčinnosť zrušenia pracovného pomeru podľa § 36 obč. zák.
K otázke zániku pracovného pomeru dohodou.
V prípade zrušenia pracovného pomeru dohodou nie je potrebný predcházajúci súhlas (prejednanie) závodného výboru ROH ani predchádzajúci súhlas odboru sociálneho zabezpečenia rady ONV (§ 20 č. 5, § 13 dekr. č. 104/1945 Zb., § 27 zák. č. 51/1955 Zb.; § 58 zák. č. 55/1956 Zb.).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. júna 1958, Cz 271/58.)
Ľudový súd v Prešove zamietol žalobu žalobkyne na vyslovenie trvania pracovného pomeru a náhradu ušlej mzdy. V odôvodnení uviedol, že síce nezistil, že by žalovaný podnik bol zrušil pracovný pomer so žalobkyňou, že však napriek tomu došlo k zrušeniu pracovného pomeru tým, že žalovaný podnik nežiadal od žalobkyne, aby nastúpila po nemoci prácu, čím mlčky súhlasil so zrušením pracovného pomeru; k takémuto zrušeniu pracovného pomeru nie je potrebný ani súhlas odboru pracovných síl rady ONV ani závodného výboru ROH.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uvedeným rozsudkom Ľudového súdu v Prešove bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
K zániku pracovného pomeru, ktorý má závažné dôsledky pre účastníkov tohto pomeru a niekedy aj pre celú spoločnosť, môže spravidla dôjsť – výnimku tvoria menovite prípady zániku pracovného pomeru uplynutím zmluveného času – len na základe prejavu vôle zo strany jedného z účastníkov pracovného pomeru (výpoveď, predčasné zrušenie pracovného pomeru), alebo oboch účastníkov pracovného pomeru (dohoda o zrušení pracovného pomeru).
Dohoda účastníkov o skončení pracovného pomeru k určitému dňu znamená zrušenie pracovného pomeru z vôle oboch účastníkov zmluvou, o uzavretí ktorej a všetkých ostatných náležitostiach platia ustanovenia občianskeho zákoníka o uzavieraní zmlúv. Tiež o prejavu vôle smerujúcemu k zrušeniu pracovného pomeru dohodou platia príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka (§§ 30 a nasl.). Dohoda o zrušení pracovného pomeru predpokladá teda predovšetkým, že tu bol nepochybný prejav vôle zrušiť pracovný pomer, a to tak zo strany zamestnanca, ako aj zo strany zamestnávateľa.
Ľudový súd dochádza k záveru, že v súdenej veci došlo k zrušeniu pracovného pomeru tým, že žalovaný podnik nežiadal od žalobkyne, aby nastúpila po nemoci prácu, čím mlčky súhlasil so zrušením pracovného pomeru; vidí teda prejav vôle zrušiť pracovný pomer na strane žalobkyne v tom, že táto nenastúpila po nemoci do práce, a prejav smerujúci k zrušeniu pracovného pomeru na strane žalovaného podniku v tom, že nevyzval žalobkyňu k nástupu práce. Konštruuje tak dohodu o skončení pracovného pomeru na základe mlčky urobených prejavov oboch účastníkov pracovného pomeru.
Tento záver súdu je však v rozpore so samotným zistením súdu. Žalovaný podnik totiž výslovne tvrdí – ako zisťuje súd – že prejav k zrušeniu pracovného pomeru vôbec neurobil, a žalobkyňa sama podľa zistenia súdu po svojej nemoci prišla do závodu a vyjednávala o svojom nastúpení s predsedom závodného výboru ROH. Za tejto situácie by tu pravdaže nebol vôbec