Input:

č. 44/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 44/1955 Sb. rozh. obč.
Pre posúdenie oprávnenosti nároku zamestnávateľa na vrátenie preplatkov na mzde je jedine rozhodujúca okolnosť, akú prácu zamestnanec skutočne vykonával a aká odmena mu za ňu prislúchala podľa platných mzdových vyhlášok a úprav.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 14. decembra 1954, Cz 463/54.)
Žalujúci podnik tvrdil v žalobe, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že za mesiac august a september 1951 prijal plat vyšší o 228 Kčs, než na aký mal nárok a je preto povinný nahradiť žalujúcemu podniku týchto 228 Kčs s úrokmi a trovami konania.
Ľudový súd vo Zvolene žalobe úplne vyhovel. Zistil, že žalovaný prevzal plat za mesiace august a september 1951 v sume vyššej o 228 Kčs, než dostával do tých čias, na základe dekrétu vydaného krajskou správou a nie príslušným oblastným riaditeľstvom, ktoré jedine mohlo uvážiť a rozhodnúť o tom, či žalovaný vykonával také funkce, ktoré by zakladali nárok na vyšší plat. Žalovaný je preto povinný vrátiť žalobcovi žalobnú sumu, lebo sa ňou neoprávnene obohatil.
Krajský súd v Ban. Bystrici na odvolanie žalovaného rozhodnutie prvého súdu potvrdil. V dôvodoch uviedol, že nemohol skúmať otázku, či si žalovaný zaslúžil vyšší plat, lebo jedine príslušný orgán žalujúceho podniku je oprávnený hodnotiť žalobcovu prácu. Súd mohol skúmať len to, či žalovaný dostal vyšší plat na základe dekrétu vydaného príslušným orgánom, t. j. oblastným riaditeľstvom. Tomu tak nebolo, lebo dekrét vydala krajská správa, a to v čase, keď krajský riaditeľ bol na dovolenke. Tento ináč po návrate z dovolenky dekrét zrušil. Žalovaný je preto povinný sumu prevzatú z titulu zvýšenia platu vrátiť.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prukurátorom, že rozsudkom krajského súdu a rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Ústava 9. mája prijala v § 27 zásadu socialistického odmeňovania práce podľa akosti, množstva a prospechu, ktoré prináša celku. V súlade s týmto ustanovením treba vymedziť pracovnú zmluvu ako dohodu, ktorou sa pracujúci zaväzuje konať prácu určitého druhu podľa pokynov vedenia podniku, kým podnik sa zaväzuje platiť za vykonanú prácu odmenu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu a podľa sadzieb vopred stanovených a zabezpečiť pracujúcemu pracovné podmienky podľa platných predpisov.
Nárok na spravodlivú