Input:

č. 26/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 26/1955 Sb. rozh. obč.
Pokiaľ nebol pracovný pomer štátneho zamestnanca zrušený, možno sa na ňom domáhať vrátenia preplatkov administratívnou cestou, a to bez ohľadu na to, že azda v dôsledku preloženia alebo prevodu zamestnanca do iného odboru štátnej správy sa jeho osobný úrad zmenil.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 25. novembra 1954, Cz 488/54.)
Žalovaný bol zamestnancom povereníctva a ako taký vybral v r. 1949 sumu 6.000 Kčs ako preddavok na služobné cesty, avšak ju nevyúčtoval. Povereníctvo sa preto domáhalo žalobou, aby žalovaný bol odsúdený na zaplatenie tejto sumy s 2,5 % úrokmi z omeškania od podania žaloby ako aj trov konania.
Ľudový súd v Ban. Bystrici žalobe vyhovel.
Krajský súd v Ban. Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvej stolice i s celým konaním zrušil, žalobu odmietol a upravil prvý súd, aby vec postúpil rozhodcovskej komisii. V odôvodnení sa uvádza, že žalovaný je správnym zamestnancom podľa § 3 písm. a) zák. č. 66/1950 Zb., takže jeho pracovné a platové pomery treba posudzovať podľa tohto zákona; v zmysle § 31 cit. zákona však spory z pracovného pomeru prejednávajú výlučne rozhodcovské komisie.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že usnesením krajského súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Predovšetkým už v tom sa mýli krajský súd, že vec patrí výlučne na rozhodcovské konanie v zmysle § 31 zák. č. 66/1950 Zb., o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov. V zmysle § 29 ods. 1 vl. nar. č. 120/1950 Zb., o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách, rozhodcovské komisie prejednávajú sťažnosti podľa § 21 ods. 4 cit. vl. nar, t. j. sťažnosti proti rozhodnutiam o námietkach (§ 21 ods. 1 cit. vl. nar.) vo veci rozviazania alebo zrušenia pracovného pomeru podľa § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a d) a § 20 zák. č. 66/1950 Zb. O takýto prípad v súdenej veci nejde. Porušil preto krajský súd pri svojom rozhodovaní zákon v citovaných ustanoveniach.
Je pravda správne, že krajský súd skúmal svoju právomoc, lebo tak urobiť v zmysle § 57 ods. 1 o. s. p. je súd povinný v každom období konania. V spojitosti s týmto krajský súd uvádza, že žalovaný bol zamestnancom povereníctva, ako taký vybral preddavky na služobné cesty, tieto sumy ani nevrátil, ani nevyúčtoval; teraz je žalovaný zamestnancom krajského národného výboru, kam bol pri zriadení krajov služobne pridelený z povereníctva; ide takto o správneho zamestnanca v zmysle § 3 písm. a) zák. č. 66/1950 Zb. Už bolo dovodené, že záver krajského súdu, že vec patrí na konanie pred rozhodcovskou komisiou (§ 311 cit. zák.), je mylný, z čoho však