Input:

č. 17/1957 Sb. rozh. obč., Garance

č. 17/1957 Sb. rozh. obč.
Dohoda dedičov, že o prejímacej cene resp. o výške a spôsobe výplaty spoludedičov bude urobená v budúcnosti ďalšia dohoda, resp., že tieto otázky budú až v budúcnosti usporiadané, je v rozpore s ustanoveniami § 6 zák. č. 139/1947 Zb., o rozdelení pozostalosti s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 4. októbra 1956, Cz 483/56.)
Dedičmi po neb. poručiteľke boli jej deti Ján M. a maloleté Mária a Božena M., keďže manžel poručiteľky dedičstvo odmietol, kým dedičstvo bol jej roľnícky podnik. Dotyčné rozdelenia dedičstva sa dedičia tak dohodli, že prejímateľom poručiteľkinho roľníckeho podniku sa stane jej syn Ján M., ktorý bude povinný vyplatit ustupujúcich spoludedičov v hotovosti, avšak len po usporiadaní dedičstva po ich ešte žijúcom otcovi, kedy potom otázka výplaty bude riešená tak dotyčné dedičstva po matke, ako aj dotyčné dedičstva po otcovi; výplata spoludedičov má byť zabezpečená na nadobudnutých nehnuteľnostiach.
Štátne notárstvo vo Zvolene schválilo túto dohodu dedičov s tým, že podľa nej možno vykonať aj pozemnoknižný zápis vlastníckeho práva pre prejímateľa a zápis „záväzku výplaty“ v prospech maloletých spoludedičov. V odôvodnení sa uvádza, že dohoda bola schválená, keďže neodporuje všeobecnému záujmu ani zák. č. 139/1947 Zb.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uvedeným uznesením štátneho notárstva bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 139/1947 Zb., o rozdelení pozostalosti s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy, môžu sa dedičia dohodnúť, aká hodnota má byť vzatá za základ pri prevzatí roľníckeho podniku, ak sa však nedohodnú, určí štátne notárstvo (§ 2 zák. č. 52/1954 Zb., o štátnom notárstve) po vypočutí pôdohospodárskeho odboru rady ONV výnosovú hodnotu roľníckeho podniku a stanoví potom prejímaciu cenu; v zmysle ods. 3