Input:

č. 130/1956 Sb. rozh. obč., Garance

č. 130/1956 Sb. rozh. obč.
K otázke nároku na výplatu dôchodku osôb samostatne zárobkové činných, členov jednotných roľníckych družstiev I., II. typu a spolupracujúcich členov rodín v prípade dodatočného doplatenia poistného (§ 17 vl nar. č. 46/1952 Zb. o úprave národného dôchodkového poistenia členov jednotných roľníckych družstiev, osôb samostatne zárobkové činných a spolupracujúcich členov rodín).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. mája 1956, Cz 462/55.)
Navrhovateľ bol zamestnaný a poistený ako spolupracujúci člei rodiny svojho brata od 1. októbra 1948 do 31. januára 1953. Potom bol zamestnaný v priemysle a v tomto poistení získal 107 príspevkových dní. Nárok na dôchodok uplatnil 9. júna 1953. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia zamietol nárok na invalidný dôchodok, lebo v zamestnaneckom poistení navrhovateľ nezískal základnú podmienku podľa § 61 ods. 1 zák. o nár. poist (navrhovateľ bol takto poistený len po čas 107 dní) a nárok na dôchodok spolupracujúceho člena rodiny nemožno mu priznať preto, lebo nemá zaplatené dlžné poistné.
Ľudový súd v Žiline zistil z potvrdenky z 12. júla 1954, že navrhovateľ zaplatil dlžné poistné v sume 469,75 Kčs a preto mu priznal nárok na invalidný dôchodok podľa § 19 vl. nar. č. 46/1952 Zb. o úprave národného dôchodkového poistenia členov jednotných roľníckych družstiev a spolupracujúcich členov rodín osôb samostatne zárobkové činných a spolupracujúcich členov rodín. Ľudový súd dospel k záveru, že k poisteniu zamestnaneckému treba pripočítať aj poistenie osoby samostatne zárobkové činnej, čím je splnená základná podmienka nároku podľa § 61 ods. 1 zák. o nár. poist.
Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvej stolice potvrdil, priznal však navrhovateľovi nárok až od 1. augusta 1954. Pretože nebolo zapierané, že navrhovateľ je invalidný podľa § 63 ods. 5 zák. o nár. poist., zaoberal sa krajský súd len otázkou, aký vplyv mala skutočnosť, že poistné nebolo. zaplatené v lehotách uvedených v §§ 17 a 26 vl. nar. č. 46/1952 Zb. Krajský súd vyslovil zásadu, že lehoty uvedené v § 26 cit. vl. nar. sú dané pre tých zamestnancov, u ktorých boli 1. októbra 1952 splnené všetky podmienky nároku na dôchodok a ktorí si chceli zabezpečiť nároky i na čas dvoch mesiacov pred uplatnením nároku, ak však zamestnanec zaplatil dlžné poistné po uplynutí uvedených lehôt, nezanikajú podľa názoru krajského súdu práva z poistenia, ale poistenca postihuje ujma v tom, že mu bude priznaný dôchodok len od času zaplatenia poistného. Týmto dňom je vraj splnená posledná podmienka nároku na dôchodok podľa § 90 ods. 1 zák. o nár. poist.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným rozsudkom Ľudového súdu v Žiline a rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Ustanovenie § 26 ods. 2 vl. nar. č. 46/1952 Zb., podľa ktorého osoba samostatne zárobkové činná môže poistné dlžné za čas do 30. septembra 1952 doplatiť bez ujmy