č. 112/1957 Sb. rozh. obč., Garance

Pri železničnom nešťastí 3. marca 1953 utrpeli obidve žalobkyně ťažké zranenia.

Žalobkyňa Katarína O. uplatnila okrem iného nárok na náhradu škody z dôvodu bezmocnosti a potrebnosti obsluhy od 9. marca 1953 do 31. januára 1956. Za čas od 1. februára 1956 požadovala náhradu ušlého zárobku a náhradu z titulu bezmocnosti spolu 1000,– Kčs mesačne.

Ľudový súd v Košiciach uznal československý štát – československé štátne dráhy povinnými zaplatiť žalobkyni Kataríne O. 44.426,– Kčs ako aj rentu. Táto prisúdená suma pozostávala okrem iného aj z náhrady výdavkov z dôvodu telesnej bezmocnosti a potreby pomoci tretej osoby po 600,– Kčs mesačne.

Krajský súd v Košiciach zmenil na odvolanie oboch účastníkov rozsudok ľudového súdu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyniam 65.331,– Kčs s prísl. V tejto prisúdenej sume priznal krajský súd žalobkyniam aj nárok na náhradu toho, že žalobkyňa Katarína O. je ochrnutá, nemôže vykonať najelementárnejšie potreby, ale má k tomu osobu na posluhovanie. Náhradu tú označil krajský súd ako príplatok za „bezmocnosť“ a určil ju v sume 400,– Kčs mesačne, teda za čas do vynesenia rozsudku, t. j. do 9. októbra 1956, 17,200.– Kčs. Pritom uviedol, že treba odpočítať čas, po ktorý bola žalobkyňa v nemocničnom ošetrovaní.

Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach bol porušený zákon aj pokiaľ ním bolo rozhodnuté o nároku Kataríny O. na náhradu za ušlý zárobok a o nároku označenom v rozsudku ako príplatok za bezmocnosť.

Odvolací súd nepriznal žalobkyni náhradu za ošetrovanie, ktorú nazýva príplatkom za bezmocnosť, vo forme renty do budúcnosti. V odôvodnení rozsudku však uviedol, že tento príplatok „je povinný žalovaný tiež platiť žalobkyni za predpokladu, že táto bude mať i naďalej posluhovačku“.

Toto odôvodnenie nie je v súlade so zamietnutím nároku na prisúdenie peňažného dôchodku do budúcnosti. Podmienka nároku požadovaná v tomto odôvodnení nemá podklad v zákone.

U človeka, ktorý je so svojimi potrebami odkázaný na obsluhu inou osobou, náleží táto obsluha k jeho životným potrebám. Je pravda, že v §…