Input:

č. 107/1956 Sb. rozh. obč., Garance

č. 107/1956 Sb. rozh. obč.
Ak pri riešení otázky, či na dedičstvo má nárok istý dedič alebo štát ako kadukár, rozhodnutie závisí od zistenia spornej skutočnosti, treba obdobne použiť ustanovenie § 331 ods. 2 o. s. p.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. apríla 1954, Cz 44/54.)
Poručiteľka zomrela bez zanechania závetu a nemala ani takých priamych rodinných príslušníkov, ktorí by v zmysle §§ 526 až 528 prípadne § 530 obč. zák. prichádzali do úvahy ako dedičia. Na dedičstvo uplatnila nárok jednak A. H. na tom základe, že poručiteľka 7 rokov pred svojou smrťou žila ako členka rodiny s ňou v spoločnej domácnosti, o ktorú sa ona z tohto dôvodu starala (§ 528 obč. zák.), a jednak v zastúpení Československého štátu Okresný národný výbor v L. ako na odúmrť.
Štátne notárstvo v Levoči pri účasti A. H. a zástupcu Československého štátu vykonalo dokazovanie na to, či sú tu podmienky dedičského nároku A. H. v zmysle § 528 obč. zák. Potom určilo všeobecnú cenu dedičstva, sumu dlhov a čistú cenu dedičstva a podľa § 334 o. s. p. potvrdilo nadobudnutie dedičstva zo zákona, a to podľa § 528 obč. zák., A. H., ktorú zaviazalo na zaplatenie notárskych poplatkov, znalečného a oprávnilo žiadať pozemnoknižný zápis. V odôvodnení sa uvádza, že podľa výsledku konaného dokazovania A. H. cez 7 rokov poručiteľke pracovala, ju opatrovala, ošetrovala, žili v spoločnej domácnosti, kde sa spolu stravovali, teda bola k poručiteľke v takom pomere, ktorý ju oprávňuje dediť po nej v zmysle § 528 obč. zák.
Krajský súd v Košiciach na sťažnosť Okresného národného výboru v L., y ktorej tento zapieral, že by tu boli podmienky § 528 obč. zák. dotyčné A. H., napadnuté uznesenie potvrdil v podstate z jeho dôvodov, ku ktorým dodal, že dedička, ktorá je nemajetnou robotníčkou, zo svojho a manželovho zárobku pomáhala poručiteľke, takže je spravodlivé, aby to mala vyanahradené.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom rozhodol, že uzneseniami Štátneho notárstva v Levoči a Krajského súdu v Košiciach, pokiaľ bolo nimi rozhodované o dedičskom práve A. H., bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
A. H. žiadala spočiatku podľa obsahu zápisu o smrtnom prípade len vydanie jedného páru zlatých náušníc pre svoju mal. dcéru, ktorej ich neb. poručiteľka darovala za opateru a obsluhu, ktorú A. H. pre poručiteľku cez sedem rokov vykonávala, pri prejednaní dedičstva uplatnila však nárok na celé dedičstvo a svoje dedičské právo zakladala na ustanovení § 528 obč. zák., podľa ktorého, ak niet tu poručiteľových potomkov, dedia aj osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po čas jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny a ktoré z toho dôvodu starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Skutkové predniesla, že cez posledných sedem rokov pred smrťou poručiteľky žila v jej domácnosti, ju opatrovala až do smrti bezplatne, starala sa o poručiteľku ako členka rodiny a stravovala sa u nej, lebo poručiteľka nikoho nemala. Zástupca Československého štátu, ktorý uplatnil nárok na dedičstvo ako na odúmrť, zaprel, že by tu boli splnené u A. H. podmienky § 528 obč. zák. Štátne notárstvo o dedičskom práve A. H. rozhodlo po jej vypočutí ako