č. 99/1954 Sb. rozh. obÄŤ., Garance
č. 99/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca za čas, keď koná základnu vojenskú službu, sú rozhodné jeho zárobkové a majetkové možnosti, ktoré má počas vykonávania tejto služby, a nie možnosti, ktoré mal predtým.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. októbra 1953, Cz 325/53.)
Ľudový súd v Gelnici zaviazal otca, aby prispieval na výživu dieťaťa sumou 750 Kčs mesačne, keď zistil, že matka maloletého zarába mesačne 2300 Kčs, kým jeho otec pred nastúpením základnej vojenskej služby mal čistý mesačný plat 5956 Kčs (všetko v starých peniazoch). Toto uznesenie sa stalo právoplatným, lebo sťažnosť otca maloletého bola súdom druhej stolice ako oneskorená odmietnutá.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením ľudového súdu a v predchádzajúcom konaní bol porušený zákon, uznesenie to zrušil a upravil ľudový súd, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Zásada materiálnej pravdy, ako je najmä prejavená v ustanoveniach § 1 ods. 2, §§ 59, 88 ods. 2 o. s. p., ukladá súdu, aby hoci aj z úradnej povinnosti zistil všetky skutkové okolnosti, ktoré sú pre riešenie veci významné, a aby podľa § 93 o. s. p. pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, berúc starostlivo do úvahy všetko, čo vyšlo najavo alebo sa stalo za konania, do toho počítajúc i to, čo účastníci uviedli. V súdenej veci súd tak nekonal. Podľa § 39 zák. o práve rod. o výchovu a výživu dieťaťa sú povinní rovnako sa starať obidvaja rodičia až do toho času, kým dieťa nie je schopné…
