Input:

č. 95/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 95/1955 Sb. rozh. obč.
K výkladu § 314 ods. 1 písm. d) a § 317 o. s. p.
Opatrenie podľa § 61 ods. 2 a § 519 ods. 2 obč. zák. nemôže štátne notárstvo urobiť len na základe nedoložených údajov niektorých dedičov, že bližšiu adresu ostatných dedičov nepoznajú. Štátne notárstvo musí sa usilovať o vypátranie adries osôb, o ktorých možno mať za to, že sú dedičmi.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. apríla 1955, Cz 174/55.)
Zákonnými dedičmi sú deti poručiteľky A., B., C. a deti po prv zomrelom synovi neb. D.: E. a F., bytom niekde v Čechách. Štátne notárstvo v Bratislave poverené prejednaním dedičstva v zázname o predbežnom vyšetrení podľa § 514 o. s. p. spísanom 1. marca 1954 zjavne podľa údajov B., ktorá záznam podpísali, uviedlo, že bližšie adresy A., ako aj E. a F. sú neznáme. E. je vraj t. č. vojak.
Štátne notárstvo v Bratislave uznesením z 5. marca 1954 upovedomilo dedičov, ktorých adresu sa mu podľa vyššie uvedeného záznamu nepodarilo zistiť, o tom, že môžu dedičstvo po poručiteľke podľa ustanovení §§ 517–521, 524 obč. zák. a s právnymi účinkami tam uvedenými v zákonnej lehote jedného mesiaca odmietnuť, ale ak neurobia v tejto lehote výslovný prejav na štátnom notárstve alebo na súde, či dedičstvo odmietajú alebo nie, bude sa mať za to, že ich poručiteľka ako dedičov nezanechala. Zároveň podľa § 61 ods. 2 obč. zák. a § 52 o. s. p. ustanovilo spomenutým zákonným dedičom opatrovníka. Uznesenie bolo v čase od 5. do 20. marca 1954 vyvesené na návestnej tabuli.
Na pojednávaní 12. mája 1954 v prítomnosti B. a C. štátne notárstvo opäť zistilo, že bližšia adresa už spomenutých troch zákonných dedičov je neznáma a keďže medzitým v súdom určenej lehote od žiadneho z nich nedošlo vyjadrenie vo veci dedičstva, nakladalo s nimi v zmysle § 519 ost. 2 obč. zák., ako by ich poručiteľka nebola zanechala. Dedičia B. a C. uzavreli na tomto pojednávaní dohodu, že hnuteľnosti (nábytok) prevezmú spoločne, pozemky v zmysle § 4 zák. č. 139/1947 Zb. dostane ako prejímateľ C.
Štátne notárstvo v Bratislave vynieslo v tomto zmysle uznesenie z 12. mája 1954, ktorým dohodu schválilo.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uzneseniami Štátneho notárstva v Bratislave bol porušený zákon, obe tieto uznesenia zrušil a vec vrátil Štátnemu notárstvu v Bratislave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odôvodnenie:
Uznesenia štátneho notárstva sa