č. 94/1968 Sb. rozh., Garance
č. 94/1968 Sb. rozh.
Základnou podmienkou použiteľnosti výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. práce, spočívajúceho na viacerých skutočnostiach, je pracovníkova nadbytočnosť; druhou podmienkou je príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. 1
Splnenie povinností vyplývajúcich organizácii z ustanovenia § 46 ods. 2 zák. práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany organizácie; splnenie podmienky ustanovenia § 46 ods. 2 zák. práce musí preukázať organizácia.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 23. 7. 1968, 6 Cz 49/68.)
Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru u žalovaného, danej mu 8. 8. 1967 k 30. 11. 1967 podľa § 46 ods. 1 písm. c), e), f) zák. práce, s tým, že pracovný pomer trvá aj naďalej.
Okresný súd v Žiari nad Hronom zamietol žalobu rozsudkom zo 16. 2. 1967. Bol toho názoru, že výpovedné dôvody podľa § 46 ods. 1 písm. c), e) f) zák. práce boli dané, takže žalovaná organizácia rozviazala pracovný pomer so žalobcom právom.
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudkom z 11. 7. 1967 rozsudok súdu prvého stupňa. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol však toho názoru, že je daný len výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. práce; čo sa týka tohto výpovedného dôvodu, mal z výpovedí vypočutých svedkov, oznámenia vedúceho energetiky žalovaného, organizačného poriadku energetického úseku platného od 1. 10. 1966 a prípisu riaditeľa podniku za preukázané, že žalovaný nemohol žalobcu zamestnávať preto, že došlo od 1. 12. 1966 k zrušeniu funkcie samostatného technika investičného dozoru, ktorú žalobca zastával. Pretože žalobca nesplňoval kvalifikačné predpoklady pre túto funkciu, nebolo možné žiadať od žalovaného, aby bol v tejto alebo podobnej funkcii zaradený na iný úsek práce, takže sa stal nadbytočným.
Či bola žalobcovi poskytnutá možnosť iného zaradenia zodpovedajúceho jeho schopnostiam a kvalifikácii, nepovažoval krajský súd za potrebné objasňovať, nakoľko táto otázka vraj nebola predmetom sporu a nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalovaného nečiní podľa názoru krajského súdu výpoveď neplatnou a zakladá pre postihnutého pracovníka nanajvýš nárok na náhradu škody.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že bol rozsudkami oboch súdov porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
Súdy oboch stupňov si neopatrili dostatočný skutkový základ pre posúdenie veci z hľadiska ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zák. práce a krajský súd okrem toho vyslovil aj nesprávny názor v otázke týkajúcej sa výkladu ustanovenia § 46 ods. 2 zák. práce.
Základnou podmienkou použiteľnosti výpovedného dôvodu podľa § 46 ods. 1 písm. c) zák. práce, spočívajúceho na viacerých skutočnostiach, je pracovníkova nadbytočnosť; druhou podmienkou je príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami.
Nestačilo teda zisťovať,…
