Input:

R 94/1957; Garance

č. 94/1957 Sb. rozh. obÄŤ.
Náhrada ušlého a budúcne uchádzajúceho zárobku (§ 355 obč. zák.) určuje sa podľa čistého zárobku (po srážke dane zo mzdy).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 1. novembra 1956, Cz 436/56.)
Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorú utrpel tým, že 22. októbra 1952, keď už bola tma, prechádzal neosvetleným priechodom a spadol do priekopy, vykopanej pre kábel, ktorá nebola ani zakrytá, ani osvetlená. Utrpel poranenie, ktoré zanechalo trvalé následky, a uplatnil preto nárok na bolestné, na náhradu za zohyzdenie a na náhradu ušlého a v budúcnosti uchádzajúceho zárobku mesačne po 1.475 Kčs.
Ľudový súd v Lipt. Hrádku žalobu zamietol.
Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zmenil tento rozsudok a priznal žalovanému na bolestnom a na náhrade za zohyzdenie 13.650 Kčs s prísl. ako polovicu súdom zisteného primeraného bolestného a primeranej náhrady za zohyzdenie, a to so zreteľom na spoluzavinenie žalobcu (§ 348 obč. zák.).
Ďalej priznal krajský súd žalobcovi nárok na náhradu ušlého a v budúcnosti uchádzajúceho zárobku za čas do vynesenia rozsudku a naďalej ód 1. marca 1956 rentu 737,60 Kčs mesačne tiež ako polovicu utrpenej škody.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline, pokiaľ ním bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu ušlého zárobku ku 1. marcu 1956 a platiť mu počínajúc od 1. marca 1956 mesačný dôchodok 737,60