Input:

č. 93/1954 Sb. rozh. obč., Garance

č. 93/1954 Sb. rozh. obč.
Sťažnosť pre porušenie zákona je prípustná nielen proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu vo veci samej, ale aj proti každému súdnemu rozhodnutiu, ktorým sa právoplatne rozhoduje i za konania o istej otázke.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. apríla 1954, Cz 62/54.)
V právnej veci začatej na Ľudovom súde v Pov. Bystrici domáhali sa proti žalovanému maloleté dieťa zistenia otcovstva a platenia výživného a jeho matka úhrady trov spojených s pôrodom. Žalovaný otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal, načo opatrovník dieťaťa vzal žalobu o zistenie otcovstva späť. Súd späťvzatiu žaloby o zistenie otcovstva priznal účinnosť a toto konanie zastavil; konanie o určenie výživného vyhradil opatrovanskému súdu. Súčasne rozhodol, že žalovaný bude vypočutý dožiadaným súdom dotyčné žalobného nároku matky dieťaťa, ako aj o tom, či nežiada, aby žaloba bola odstúpená Ľudovému súdu civilnému v Prahe vzhľadom na to, že v čase podania žaloby býval v obvode tohto súdu, a či je ochotný uzavrieť pokonávku. Neskoršie žalobu matky o úhradu trov spojených s pôrodom vylúčil na osobitné konanie a v odôvodnení uviedol, že vec bude musieť byť odstúpená súdu príslušnému podľa bydliska žalovaného v čase podania žaloby. Žalovaný pri výsluchu dožiadaným súdom prejavil, že je ochotný zaplatiť žalobkyni trovy spojené s pôrodom, avšak až vtedy, keď bude po skončení základnej vojenskej služby riadne zamestnaný. Na odstúpení veci príslušnému súdu netrval. Nato súd určil ústne pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prejavila, že na žalobe trvá.
Ľudový súd v Pov. Bystrici vyslovil nato uznesením svoju nepříslušnost a odstúpil vec príslušnému súdu, a to Ľudovému súdu civilnému v Prahe, na ďalšie konanie s odôvodnením, že žalovaný v čase podania žaloby býval v obvode tohto súdu a že preto je na prejednanie veci príslušný Ľudový súd civilný v Prahe ako všeobecný súd žalovaného v čase podania žaloby. Toto uznesenie sa stalo právoplatným.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že týmto uznesením bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Pri rozhodovaní o tejto sťažnosti Najvyšší súd zaoberal sa predovšetkým otázkou, či sťažnosť proti takému uzneseniu je prípustná.
Podľa § 210 ods. 1 o. s.