Input:

R 9/1955; Garance

č. 9/1955 Sb. rozh. obÄŤ.
K výkladu § 19 ods. 4 vyhlášky Štátneho úradu plánovacieho č. 57/1953 Ú. l., o hospodárskych zmluvách o dodávke a odberu výrobkov.
Podľa tohto ustanovenia podlieha pokutovaniu každé nedodržanie lehôt podľa §§ 7 a 8 vyhlášky bez ohľadu na to, či toto nedodržanie malo za následok oneskorené uzavretie zmluvy alebo nie.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. októbra 1954, Cz 425/54.)
Žalobca domáhal sa na žalovanom národnom podniku zaplatenia 200 Kčs pokuty z toho dôvodu, že mu žalovaný podnik poslal čiastkovú hospodársku zmluvu na dodávku jatočných zvierať miesto 10. apríla až 13. apríla 1955, teda oneskorene o 3 dni. Žalovaný podnik síce uznal, že návrh zmluvy poslal oneskorene o 3 dni, ale súčasne predniesol, že predsa len dodržal lehotu do 30. apríla 1953 danú na uzavretie zmluvy, lebo táto bola uzavretá 16. apríla 1953.
Ľudový súd v Prešove na základe týchto prednesov žalobe vyhovel. Vychádzal pritom z názoru, že podľa § 19 ods. 4 vyhl. Štátneho úradu plánovacieho č. 57/1953 Or. 1. podlieha pokute i ten dodávateľ, ktorý podľa § 8 písm. a) tejto vyhlášky neposlal do 20 dní pred koncom lehoty uvedenej v § 1 cit. vyhlášky (t. j. pred 30. aprílom 1953) odberateľovi návrh zmluvy.
Krajský súd v Prešove odvolaniu žalovaného podniku vyhovel a žalobu zamietol. Vychádzal z názoru, že len také nedodržanie lehôt uvedených v §§ 7 a 8 cit. vyhlášky má za následok povinnosť platiť pokutu podľa § 19 ods. 4 spomenutej vyhlášky, ktoré viedlo k oneskorenému uzavretiu zmluvy.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon, rozsudok tento zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Podľa § 19 ods. 4 druhej vety vyhlášky Štátneho úradu plánovacieho č. 95/1953 Úr. v. (uverejnenej predtým pod č. 57/1953 Úr. l.) pri meškaní v uzavretí čiastkovej zmluvy strana, ktorá nedodržala niektorú z lehôt uvedených v §§ 7 a 8 cit. vyhlášky, platí pokutu 500 Kčs za každý deň meškania, najviac však 10.000 Kčs (v starých peniazoch).
Krajský súd neprávom vychádza pri výklade tohto ustanovenia len zo slov „pri meškaní v uzavretí rámcovej zmluvy prezerajúc pritom, že týmto slovným výkladom nevystihuje zmysel a účel tohto