Input:

R 89/1957 (tr.); Garance

č. 89/1957 Sb. rozh. tr.
K výkladu trestného činu porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 151 tr. zák., a priestupku proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 tr. zák. spr. a k výkladu pomeru uvedeného trestného činu k trestnému činu podielnictva podľa § 250 tr. zák. a uvedeného priestupku k priestupku podielnictva podľa § 65 tr. zák. spr.
Neoprávnený dovoz tovaru bez zaplatenia colných poplatkov zakladá tiež trestný čin skrátenia dane podľa § 148 tr. zák. alebo priestupok podľa § 61 tr. zák. spr. podľa toho, či ide o skrátenie dane v značnom rozsahu alebo v rozsahu iba menšom.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 12. septembra 1957, 2 Tz 125/57.)
Ľudový súd v Skalici uznal obžalovaného vinným trestným činom porušenia predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 151 ods. 1 tr. zák. Uvedený trestný čin videl ľudový súd v tom konaní obžalovaného, že obžalovaný ako kormidelník Československej dunajskej plavby (ČSDP) prepašoval zo zahraničia do republiky najmenej 135 kusov hodiniek a 15 kusov nylonových šatiek bez celného zdanenia.
Krajský súd rozhodujúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora zrušil rozsudok ľudového súdu v celom rozsahu a obžalovaného uznal vinným priestupkom proti ochrane obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 63 ods. 1, 2 tr. zák. spr. Podľa zistenia krajského súdu spáchal obžalovaný tento priestupok tak, že od r. 1955 do marca 1956 kúpil od neznámych ľodníkov 50 až 60 kusov hodiniek, týmito do ČSR prepašované, pričom o prepašovaní týchto hodiniek obžalovaný vedel a pri svojich cestách do zahraničia priviezol bez colného zdanenia asi 15 až 20 kusov nylonových šatiek ako aj 5 až 6 párov obuvi a 30 kusov hrebienkov.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto súdu nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnená:
Predseda Najvyššieho' súdu v sťažnosti pre porušenie zákona v podstate namieta, že krajský súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a preto potom takto nedostatočne zistené konanie obžalovaného právne neposúdil správne. Poukazuje na to, že vykonané dokazovanie dalo dostatočný podklad na zistenie tej skutočnosti, že obžalovaný hodinky nenakúpil v bratislavskom prístave od cudzích ľodníkov, ale že tieto kúpil v cudzine a doviezol do republiky bez vyčlenia a bez povolenia, ktoré pre dovoz takého tovaru podľa vyhlášky č. 1276/1947 Ú. 1. I. bolo treba. Za účelom správneho právneho posúdenia konania obžalovaného bolo treba podľa obsahu sťažnosti pre porušenie zákona zistiť okolnosti svedčiace o rozsahu ohrozenia všeobecného záujmu, a to tak zisťovaním okolností na toto sa vzťahujúcich, ako aj vyžiadaním znaleckej mienky. Konečne poukazuje sťažnosť pre porušenie zákona aj nato, že krajský súd mal sa zaoberať aj s tou otázkou, či konanie obžalovaného nevykazuje tiež zákonné znaky trestného činu skrátenia dane podľa § 148 tr. zák., ktorý trestný čin bol v obžalobe uvedený, s ktorým sa však súdy nezaoberali.
Rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon.
Krajský súd neprijal za správne skutkové zistenia ľudového súdu, že obžalovaný hodinky prepašoval do republiky. Naopak po doplnení, prvým súdom