č. 89/1956 Sb. rozh. tr., Garance
č. 89/1956 Sb. rozh. tr.
K pomeru trestných činov podvodu podľa § 249 tr. zák. a sprenevery podľa § 248 tr. zák.
Hoci ustanovenie zákona o sprenevere (§ 248 tr. zák.) neuvádza ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, že sprenevera bola spáchaná pre zárobok, treba takú okolnosť za podmienok § 75 ods. 4 tr. zák. považovať za „inú obzvlášť priťahujúcu okolnosť“ v zmysle § 248 ods. 2 písm. b) tr. zák.
Výrazom „páchaním takých trestných činov“ v § 76 ods. 4 tr. zák. (vymedzujúcim pojem obzvlášť priťažujúcej okolnosti „pre zárobok“) treba rozumieť nielen ten istý trestný čin (napr. iba podvody), ale trestné činy toho istého druhu (napr. majetkové delikty).
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 14. septembra 1956, 2 Tz 173/56.)
Obvinený prijal súčasne od dvoch osôb peniaze, a to od každej Kčs 4500, na zakúpenie plechu, o ktorú kúpu tieto osoby obvineného požiadali. Obvinený totiž v tom čase bol zamestnaný v obchode s potrebami pre domácnosť, kam dochádzal ako tovar aj plech. Obvinený ani plech nedodal, ani peniaze poškodeným nevrátil.
Ľudový súd v Humennom uznal obvineného vinným trestným činom sprenevery podľa § 248 ods. 1 tr. zák. a vymeral mu trest podľa tohože zákonného ustanovenia. Ľudový súd v rozsudku uviedol, že nemá za zistené, žeby obvinený prijal od poškodených peniaze uvádzajúc ich do omylu v úmysle ich poškodiť. Proto zmenil kvalifikáciu skutku uvedenú v obžalobe, ktorá skutok obvineného považovala za podvod spáchaný pre zárobok podľa § 249 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) tr. zák. Ľudový súd pri uvedenej prekvalifikácii poukázal najmä na skutočnosť, že obvinený v tom istom čase prijal na ten istý účel Kčs 3750, od ďalšej tretej osoby, ktorej plech tiež skutočne dodal. Tento rozsudok stal sa právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok ľudového súdu a tomuto súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Generálny prokurátor v sťažnosti pre porušenie zákona dovodzuje, že ľudový súd predovšetkým rozhodol bez toho, že by bol zistil všetky skutočnosti rozhodné pre spravodlivé rozhodnutie, čím porušil zákon v § 2 ods. 3 tr. por. Ďalej uvádza, že skutok obvineného mal byť posúdený ako trestný čin podľa § 249 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) tr. zák. (spáchaný pre zárobok), teda tak, ako tento skutok posúdila obžaloba.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Skutočnosť, že obvinený prijal od poškodených peniaze na zakúpenie plechu, plech im však nedodal, nevylučuje, aby skutok obvineného za určitých náležíte zistených okolností nebol posudzovaný ako sprenevera, za iných okolností však ako podvod. Rozhodujúci pritom je úmysel obvineného. Ak by obvinený prijal peniaze s tým, že za ne nakúpi nejaký tovar (plech), teda že s peniazmi podľa príkazu naloží, avšak neskoršie tovar nenakúpil, ale s peniazmi nakladal ako s vlastnými a nie podľa daného mu príkazu, išlo by tu o spreneveru podľa § 248 tr. zák. Ak by však obvinený, aby si zadovážil peniaze, uviedol niekoho v omyl napr. tým, žeby mu sľuboval kúpiť pre neho tovar a tak na škodu tohto od neho vylákal peniaze, išlo by tu o podvod podľa § 249 ods. 1 písm. a) tr. zák.
Aký mal obvinený v konkrétnom prípade…
