č. 89/1955 Sb. rozh. obÄŤ., Garance
č. 89/1955 Sb. rozh. obÄŤ.
Ak bol invalidný dôchodok, ktorý sa stretol s niektorým z dôchodkov uvedených v § 92 ods. 1 zák. o nár. poist., podľa tohto zákonného ustanovenia krátený, treba pokladať za invalidný dôchodok pokiaľ podmienky krátenia trvajú len dávky poskytované v krátenej výške.
Pri ďalšom krátení dôchodku podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 49/1951 4 Zb., ktorým sa upravujú niektoré nároky pracujúcich dôchodcov, možno preto vychádzať už len z dôchodku poskytovaného v krátenej výške podľa § 92 ods. 1 zák. o nár. poist.; len tento krátený dôchodok nesmie teda ďalším krátením podľa § 3 ods. 1 cit. vl. nar. § klesnúť pod polovicu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu 17. februára 1955, Cz 4/55.)
Navrhovateľ poberal od Slovenského úradu dôchodkového zabezpečenia invalidný dôchodok v sume 34.320 Kčs (v starých peniazoch). Keďže však poberal súčasne aj dôchodok podľa zákona č. 164/1946 Zb., o starostlivosti o vojenských a.vojnových poškodencoch a obetiach vojny a fašistickej perzekúcie, v sume 12.240 Kčs (v starých peniazoch) ročne, odporca výmerom zo 14. apríla 1954 počínajúc od 27. marca 1951 vykonal v zmysle § 92 ods. 1 zák. o nár. poist. krátenie jeho invalidného dôchodku o polovičku dôchodku poberaného podľa zákona č. 164/1946 Zb., ako nižšieho, na sumu 28.200 Kčs (v starých peniazoch) ročne. Medzitým navrhovateľ začal vykonávať zárobkovú činnosť a zarobil ročne 59.172 Kčs (v starých peniazoch); odporca výmerom z toho istého dna vykonal ďalšie krátenie navrhovateľovho invalidného dôchodku v zmysle § 3 ods. 1 vl. nar. č. 49/1951 Zb., ktorým sa upravujú niektoré nároky pracujúcich dôchodcov národného poistenia, na polovičku už kráteného invalidného dôchodku, teda na sumu 14.100 Kčs ročne v starých peniazoch (§ 3 ods. 3 cit. vl. nar.). So zreteľom na ustanovenia § 11 vl. nar. č. 42/1953 Zb. odporca ďalším výmerom z toho istého dňa znova rozhodol o krátení navrhovateľovho invalidného dôchodku a krátil ho na polovičku v sume 2.834,40 Kčs (v nových peniazoch) ročne, t. j. na 236,20 Kčs mesačne.
V opravnom prostriedku podanom proti týmto výmerom navrhovateľ vytýkal tu nesprávnosť, že pri krátení podľa druhého výmeru bolo rátané už len dôchodkom kráteným podľa prvého výmeru, čo nepokladá za správne, a upozorňuje na rozpor s tým, že pre zvýšenie podľa § 6 vl. nar. č. 42/1953 Zb. počíta odporca zase už s dôchodkom nekráteným.
Ľudový súd v Bratislave priznal navrhovateľovi krátený invalidný dôchodok v sume 3.432 Kčs ročne, teda 286 Kčs mesačne a odsúdil odporcu aj na zaplatenie rozdielu medzi touto dávkou a odporcom priznanou dávkou. Rozhodol tak na základe úvahy, že podľa ustanovenia § 3 ods. 3 vl. nar. č. 49/1951 Zb. nesmie dôchodok po krátení klesnúť pod polovičku, a preto v súdenej veci pri ďalšom krátení v spojitosti so zárobkom navrhovateľa nemožno vychádzať z dôchodku kráteného už v spojitosti s navrhovateľovým dôchodkom podľa zákona č. 164/1946 Zb., ale treba vziať za základ úplný, nekrátený invalidný dôchodok.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon, rozsudok zrušil a ľudový súd upravil, aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Výška…
