Input:

R 86/1969; Sociální zabezpečení Garance

č. 86/1969 Sb. rozh.
Vyhláška č. 60/1966 Zb. nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v § 5 ods. 1 (posledná veta) pre dva krátkodobé zvýhodnené pracovné pomery na seba naväzujúce; bez ďalšieho nie je možné vyvodzovať, že by sa v zmysle § 56 ods. 1 a 2 zák. práce prvý z týchto krátkodobých pracovných pomerov zmenil pokračovaním v práci s vedomím organizácie v pracovný pomer uzavretý na neurčitú dobu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29. 11. 1968, 7 Cz 102/68.)
Štátny úrad sociálneho zabezpečenia - Správa dôchodkov v Bratislave zaviazal rozhodnutím z 13. 4. 1967 obidvoch navrhovateľov (Západoslov. tehelne, n. p. v P., a J. D.) nahradiť sumu 4.869 Kčs, ktorá bola druhému navrhovateľovi neprávom vyplatená na starobnom dôchodku. Ďalším rozhodnutím z 20. 12. 1967 znížil odporca uvedenú sumu na 4.316 Kčs.
Proti tomuto rozhodnutia podali opravný prostriedok obídvaja navrhovatelia. Krajský súd v Bratislave vydal dňa 20. 3. 1968 uznesenie, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu z 20. 12. 1967. Svoje uznesenie odôvodnil predovšetkým citáciou ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 zák. č. 101/1964 Zb., zčasti aj citáciou ustanovenia § 53 ods. 2 zák. č. 101/1964 Zb. Ďalej poukázal na ohlasovaciu povinnosť podľa § 132 ods. 4 vyhl. č. 102/1964 Zb., podľa ktorej musí závod zaslať hlásenie o vstupe poberateľa dôchodku do zamestnania Štátnemu úradu sociálneho zabezpečenia alebo Okresnému národnému výboru do 8 dní od vstupu do zamestnania. Ustanovenia vyhl. č. 28/1965 Zb. a vyhl. č. 60/1966 Zb. sú - ako dôvodí krajský súd - ustanoveniami výnimočnými a nutné preto dodržovať skutočnosti nimi stanovené pre získanie výnimky zo zákona. Podľa zmienených vyhlášok je podľa názoru krajského súdu aj pri krátkodobých pracovných pomeroch daná dôchodcovi - a nie zamestnávateľovi - voľba medzi nárokom na zvyšovanie dôchodku a medzi jeho výplatou; je preto treba, aby si dôchodca uplatnil túto voľbu. Lehota stanovená v § 132 ods. 4 vyhl. č. 102/1964 Zb. je jednoznačná a vzťahuje sa bez výnimky na všetky uzavreté pracovní pomery, teda aj na tzv. pracovný pomer zvýhodnený.
Krajský súd zdůraznil tiež, že druhý navrhovateľ vstúpil do zamestnania u prvého navrhovateľa ako nočný strážnik dňa 5. 7. 1966, teda ua účinnosti vyhl. č. 28/1965 Zb. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 vyhl. č. 28/1965 Zb. rovnako ako podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 60/1966 Zb., platnej od 1. 8. 1966, sa poskytuje dôchodok v nezmenenej výške poberateľom starobného dôchodku, ktorým by sa dôchodok nevyplával pri zamestnaní, keď je dôchodca prechodne zamestnaný na dobu zjednanú najviac na 120 pracovných dní (a ak nejde o práce administratívne), pokiaľ dôchodca skutočne neodpracoval v takom zamestnaní v kalendárnom roku viac, než uvedený počet dní. Do počtu odpracovaných dní sa započítavajú aj dni, za ktoré patrí dôchodcovi nemocenské. Ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 60/1966 Zb., platnej od 1. 8. 1966, sa na daný prípad nevzťahuje, pretože druhý navrhovateľ ako nočný strážnik v tehelni nevykonával stavebné práce. Už zo samotného návrhu prvého navrhovateľa vyvodil krajský súd, že nešlo o parcovný pomer zvýhodnený podľa zmienených ustanovení, ale o uzavretie pracovného pomeru na dlhšiu predom neurčenú