č. 85/1956 Sb. rozh. tr., Garance
č. 85/1956 Sb. rozh. tr.
K výkladu pomeru trestných činov podvodu podľa § 249 tr. zák. a úžery podľa § 252 tr. zák.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo 6. apríla 1956, 4 To 78/56.)
Ľudový súd v Trnave uznal obvineného vinným trestným činom podvodu podľa § 249 ods. 1 písm. b) tr. zák. Trestný čin záležal podľa odôvodnenie rozsudku v tom, že obvinený ujednal s poškodenou kúpu dvoch originálov obrazov za cenu Kčs 5000,. Pri platení však, keď obvinený zistil, že predávajúca majiteľka obrazov nevie dobre rozpoznať platidlá, tejto vyplatil namiesto Kčs 5000, iba Kčs 500,, a to päť kusov stokorunových bankoviek nechajúc predávajúcu v domnienke, že prijala päť kusov tisíckorunových bankoviek (ktoré v nových peniazoch nejestvujú). Takto poškodil obvinený poškodenú o Kčs 4500,.
Krajský súd zamietol odvolanie obvineného.
Z odôvodnenia:
Obvinený v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že poškodená žiadala od neho za obrazy iba 500 Kčs a nie 5000 Kčs, on peniaze vyplatil a preto nenesie žiadnu vinu na nastalom výsedku. Ďalej uviedol, že poškodená mohla dobre poznať naše platidlá a preto mohla rozpoznať ihneď aj svoj prípadný omyl. Obvinený preto žiadal, aby bol od obžaloby oslobodený.
Odvolací súd, preskúmajúc podľa § 194 tr. por. napadnutý rozsudok a konanie tomuto predchádzajúce, nezhľadal po opakovaní vykonaných dôkazov odvolanie obvineného dôvodným. Obrana obvineného totiž neobstojí.
Obvinený veľmi dobre vedel, že poškodená za obrazy chcela väčší obnos. Sám pred bezpečnostnými orgánmi uviedol, že s poškodenou už skôr sa dohadoval ohľadne ceny obrazov a ku kúpe nedošlo iba preto, že poškodená žiadala vyšší obnos, než aký bol vtedy obvinený ochotný dať. Obvineného ostatne usvedčuje aj poškodená, ktorá uviedla, že obvinený, keď s ňou prejednával prvý raz kúpu obrazov, ponúkal za tieto Kčs 2000,, ona však kúpu odmietla, lebo sa jednalo o cennejšie obrazy. Okrem poškodenej aj vypočutá svedkyňa uviedla a jej výpoveďou má odvolací súd za zistené, že obvinený už predtým prejavil záujem o kúpu obrazov, ku kúpe však nedošlo, lebo obvinený za ne ponúkal iba 2000, Kčs. Z toho má odvolací súd za zistené, že ak poškodená nechcela predať obrazy za Kčs 2000,, tým menej by ich bola predala za Kčs 500, a že obvinený teda využil omyl poškodenej tým, že jej namiesto Kčs 5000, vypatil iba Kčs 500, vediac, že je to iba desatina ujednanej ceny za obrazy.
Odvolací súd preto došiel k záveru, že ľudový súd rozhodol správne, ak obvineného…