č. 84/1954 Sb. rozh. obÄŤ., Garance
č. 84/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Dotyčné majetku, ktorý na Slovensku nadobudli manželia počas manželského spolužitia do 1. januára 1950, treba použiť predpisy obyčajového práva o spolunadobudnutom majetku (koakvizícii), ktoré platili na Slovensku pred účinnosťou zákona o rodinnom práve.
Koakvizičný nárok podľa uvedených predpisov nemá povahu vecného nároku, ale len povahu peňažnej pohľadávky. Len vo výnimočných prípadoch bolo prípustné uspokojenie nároku istými majetkovými kusmi poprípade ich časťou. V tomto druhom prípade, ak ide o roľnícku pôdu, nemôže byť uspokojenie nároku v rozpore s ustanoveniami zákona č. 139/1947 Zb., o rozdelení pozostalostí s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. októbra 1953, Cz 345. 53.)
Poručiteľ, ktorý zomrel 28. decembra 1949 so zanechaním závetu, zanechal nehnuteľnosti. Podľa obsahu závetu poručiteľ zanechal celý svoj majetok okrem role Ráztoka žalovanému a žalobkyni, svojej manželke, zabezpečil na celú pozostalosť doživotné požívacie právo. Roľu Ráztoka zanechal svojmu synovi. Žalobkyňa. neuznávajúc ani platnosť závetu, uplatňovala, že nehnutelnosti boli nadobudnuté za manželského spolužitia s poručiteľom, preto tento nemohol s celým majetkom disponovať a požadovala časť majetku pre seba. Okresný súd v pozostalostnom konaní upravil žalobkyňu, aby svoje práva uplatnila žalobou proti dedičovi. Žalobkyňa v žalobe, ktorú v dôsledku toho podala, predniesla, že nehnuteľnosti sú majetkom nadobudnutým za manželského spolužitia s poručiteľom, preto polovica tohto majetku patrí jej a o nej poručiteľ ani nemohol disponovať. Žiadala, aby súd vypovedal, že tieto nehnuteľnosti sú spolunadobudnutým majetkom žalobkyně a poručiteľa, že polovička tohto majetku patrí jej a má jej byť odovzdaná. Žalobnú žiadosť potom rozšírila o uznanie toho, že majetok, ktorý pripadne žalovanému, je zaťažený v jej prospech vdovským požívacím právom. Na pojednávaní veci žalobkyňa predniesla, že majetok poručiteľa pozostával z troch dielov, z ktorých jeden zdedil a len dva boli majetkom spoločne nadobudnutým za manželského spolužitia a na tomto základe upravila žalobný návrh tak, že sa domáhala určenia, že z pozostalostných nehnuteľností okrem role Ráztoka patrí jej 1/3 a na zvyšok má vdovské požívacie právo. Žalovaný takto upravený nárok uznal.
Okresný súd v Čadci na základe uznania žalovaného rozsudkom z 19. apríla 1951 vypovedal, že nehnuteľnosti v pozostalosti poručiteľa okrem role Ráztoka patria v 1/3 žalobkyni ako spolunadobudnutý majetok a na zvyšok má táto vdovské požívacie právo. V dôsledku tohto rozsudku potom v pozostalostnom konaní roľa Ráztoka bola uznesením z 8. novembra 1951 odovzdaná ako dedičovi synovi poručiteľa, kým ostatné nehnuteľnosti boli odovzdané v 2/3 žalovanému a v Vs žalobkyni do spoluvlastníctva a podiel žalovaného bol zaťažený vdovským požívacím právom žalobkyne. V tomto zmysle boli nariadené aj príslušné pozemnoknižné zápisy.
Krajský súd v Žiline podľa sťažnostného návrhu žalobkyně uznesením z 22. januára 1952 zmenil vlastne doplnil uznesenie prvého súdu tak, že žalobkyni patrí vdovské požívacie právo aj na nehnuteľnosti dedené synom a že žalobkyni priznal voči…
