Input:

R 83/1957 (tr.); Garance

č. 83/1957 Sb. rozh. tr.
U spolčenia k trestnému činu, keď zostalo iba na spolčení a trestný čin ešte nebol realizovaný, zamedzenie alebo napravenie škodlivého následku trestného činu z hľadiska ustanovenia § 84 ods. 1 písm. b) tr. zák. o účinnej ľútosti záleží v tom. že páchateľ urobí všetko, aby účastníci spolčenia upustili od trestnej činnosti, ku ktorej sa spolčili.
Skutočnosť, že zostalo iba pri spolčení páchateľov smerujúcemu na zničenie alebo rozvrátenie ľudovodemokratického štátneho zriadenia alebo spoločenského poriadku republiky (§78 ods. 2 tr. zák ), nemení nič na kvalifikácii dokonaného velezradného spolčenia a nemôže preto byť posudzované iba ako podvrátenie republiky podlá § 79a tr. zák. (alebo ako združovanie proti republike podľa §§ 79 alebo 89 tr. zák. v znení pred novelou). Keby došla k uskutočneniu akcií plánovaných pri velezradnom spolčení, neisto by už iba o velezradné spolčenie, ale o trestný čin velezrady podlá prvého odsedku § 78 tr. zák.
Nejde o dobrovoľné oznámenie v zmysle § 64 ods. 1 písm. b) tr. zák., keďže páchateľ urobí o trestnom čine oznámenie až pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, aj keď páchateľ predtým mal v úmysle trestný čin bezpečnostnému orgánu alebo prokurátorovi oznámiť, medzi časom však došlo k jeho stíhaniu.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 5. júla 1957, 2 Tz 61/57.)
Obvinený A, odsúdený pre trestný čin poburovania proti republike podľa § 81 ods. 1 tr. zák. (v znení pred novelou) na tri mesiace odňatia slobody, rozhodol vyhnút sa trestu ilegálnym odchodom do zahraničia. Za tým cieľom zišiel sa v októbri 1950 s ďalšími tromi obvinenými B, C a D. Na tejto schôdzke z popudu obvineného A rozprávalo sa o ilegálnom úteku do zahraničia, pričom by však vopred obvinení previedli teroristickú činnosť, aby mohli v zahraničí preukázať nepriateľom republiky „zásluhy“, t. j. činnosť namieranú proti republike. Obvinený A preto navrhol, žeby bolo treba vyhodiť železničný most, obvinený B navrhol zapáliť politickú školu, pričom bolo medzi obvinenými ďalej dohodnuté, že na poslucháčov tejto školy sa. bude strieľať, a k tomu cieľu uvažovali obvinení o možnosti zohnať zbrane. O niekoľko dní neskoršie – beztoho, žeby boli niečo z takých teroristických akcií vykonali alebo sa o ne pokúšali – obvinení A a B odcestovali vlakom do Plzne a odtiaľ k československo-nemeckým hraniciam v úmysle odísť ilegálne do americkej okupačnej zóny v Nemecku. Po trojdňovom blúdení v horách, pre neznalosť terénu a pre nastalé dažde, rozhodli sa vrátiť domov, kde po príchode boli zatknutí. Za to boli obvinení A, B, C a D rozsudkom býv. Štátneho súdu z 19. januára 1951 uznaní vinnými trestným činom velezrady podľa § 78 ods. 2. ods. 1 písm. c) tr. zák. (v znení pred novelou). Najvyšší súd zamietol odvolanie obvinených proti tomuto rozsudku býv. Štátneho súdu.
Na to v júni 1956 obvinený A požiadal krajského prokurátora v Bratislave o obnovu trestného stíhania. V svojej žiadosti uviedol, že zápisy o jeho výsluchu nezodpovedajú skutočnosti a viedol dvoch svedkov P a R o tom, že sa vrátil s úmyslom prihlásiť sa dobrovoľne bezpečnostným orgánom. Krajský prokurátor v Bratislave navrhol potom obnovu trestného stíhania v prospech všetkých obvinených. Po