Input:

R 79/1957; Garance

č. 79/1957 Sb. rozh. obÄŤ.
K výkladu zmluvy, podľa ktorej sa učebný podnik zaväzuje vyučenca ďalej zamestnávať a učeň sa zaväzuje zotrvať po vyučení v učebnom podniku alebo v inom podniku toho istého odvetvia po istý čas.
(Rozhodnutie Najvyšieho súdu z 19. apríla 1957, Cz 607/56.)
Žalobca uzavrel so žalovaným okresným priemyslovým kombinátom učebnú zmluvu toho druhu, že v úvodnej časti vytlačeného textu, ktorá predchádzala vlastnej učebnej zmluve, sa žalobca dobrovoľne zaväzuje, že zotrvá po vyučení v učebnom podniku (alebo v inom podniku toho istého odvetvia) v pracovnom pomere po čas 4 rokov; podnik sa naproti tomu zaväzuje, že po celý čas tohto pracovného záväzku poskytne vyučencovi prácu zodpovedajúcu jeho odbornej kvalifikácii a umožní mu zvyšovať odborné vzdelanie v závodnej škole práce, pokiaľ učeň pred skončením záväzku prejde v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva do iného podniku toho istého odvetvia, prevezme uvedené povinnosti tento podnik (posledný odsek úvodnej časti zmluvy). V samej učebnej zmluve sa potom opätovne uvádza povinnosť podniku vyučenca ďalej zamestnávať, pričom sa uvádza výslovne, že učebný podnik bude plniť povinnosti uvedené v poslednom odseku úvodnej časti zmluvy. Pokiaľ ide o povinnosti učňa po vyučení, uvádza sa v zmluve, že učeň zotrvá po vyučení v učebnom podniku alebo v inom podniku toho istého odvetvia po čas 5 rokov.
Žalovaný podnik vychádzal z toho, že učebný pomer končí uplynutím učebného času a odmietol žalobcu po vyučení ďalej zamestnávať v pracovnom pomere, a to s tým odôvodnením, že má plný plánovaný stav zamestnancov.
Žalobca podal potom žalobu na určenie toho, že výpoveď jemu daná je neplatná.
Ľudový súd v Šahách z ustanovenia zmluvy, podľa ktorého žalobca mal povinnosť pracovať v podniku po vyučení ďalšie 4 roky a podnik bol povinný poskytnúť mu prácu, vyvodil, že po skončení učebného pomeru vznikol medzi účastníkmi pracovný pomer, ktorý mohol byť rozviazaný len s predchádzajúcim súhlasom odboru pracovných síl rady ONV. Nakoľko v súdenej veci odbor pracovných síl rady ONV súhlas neudelil, pracovný pomer nezanikol. Preto vyslovil, že výpoveď daná žalobcovi po skončení učebného pomeru je neplatná.
Krajský súd v Banskej Bystrici došiel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá len zmluva učebná, ktorá končila uplynutím času, na ktorý bola dojednaná, t. j. uplynutím dvoch rokov. Zmluva sama neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého učebný pomer sa má automaticky premeniť na pracovný pomer, ani ustanovenie, podľa ktorého by boli účastníci povinní po skončení učebného pomeru uzavrieť pracovnú zmluvu. So zreteľom na to rozsudok súdu prvej stolice zmenil a žalobu o neplatnosť výpovede zamietol.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
V súdenej veci bola