Input:

R 77/1956 (tr.); Garance

č. 77/1956 Sb. rozh. tr.
Prepadnutie veci (§ 55 tr. zák.) možno vysloviť iba ako vedľajší trest spolu s trestom hlavným ukladaným určitému páchateľovi. Ak preto súd odsudzuje viac obvinených, musí vo výroku rozsudku uviesť, ktorému z obvinených ukladá vedľajší trest prepadnutia veci a ktorej veci. Veci prehlásené za prepadnuté treba uviesť priamo vo výroku rozsudku a nestačí tieto označiť len odkazom na položku zoznamu vecí odňatých obvinenému.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 3. februára 1956, 2 Tz 221/55.)
Bývalý Okresný súd v Bratislave odsúdil dvoch obvinených pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2, písm. a), e) tr. zák. (spáchaný viacerými útokmi pre zárobok a za okolností obzvlášť priťažujúcej). Vo výroku rozsudku uviedol, že veci uvedené pod položkou 1–15 zoznamu vecí odňatých obvineným (č. 1. 125 a 126 spisov) prepadajú v prospech štátu. Vedľajší trest prepadnutia týchto vecí bol vyslovený, hoci rozsudok obsahuje zistenie, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania, najmä ale tiež podľa doznania obvinených všetky veci uvedené v zozname vecí obvineným odňatých (č. 1. 125, 126 spisov) pochádzajú z krádeže, pre ktorú boli obvinení odsúdení.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok býv. okresného súdu vo výroku o vedľajšom treste prepadnutia veci.
Z odôvodnenia:
V sťažnosti pre porušenie zákona predseda Najvyššieho súdu