č. 75/1956 Sb. rozh. tr., Garance
č. 75/1956 Sb. rozh. tr.
Ak iba jedna osoba napadnutá viac útočníkmi ako spolupáchateľmi sa takému spoločnému útoku bráni, nejde o bitku v zmysle § 223 tr. zák.
Ak páchateľ zbraň bez úradného povolenia, teda neoprávnene drží alebo nosí, ide o priestupok podľa § 139 ods. 1 tr. zák. spr. a nie o priestupok podľa § 139 ods. 2 tr. zák. spr.
Nutná obrana nevyžaduje úplnú úmernosť medzi záujmom ohrozeným útokom a záujmom chráneným obranou. Pre posudzovanie primeranosti obrany treba uvážiť všetky okolnosti prípadu, t. j. celú situáciu, v ktorej sa odohrával útok i obrana.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 8. júna 1956, 2 Tz 109/56.)
Ľudový súd v Košiciach uznal obvineného A okrem ďalších spoluobvinených vinným trestným činom bitky podľa § 223 ods. 1, 2 tr. zák. a priestupkom proti predpisom o zbraniach a strelive podľa § 139 tr. zák. spr. (bez označenia odseku tohto paragrafu). Trestná činnosť obvineného A spočívala podľa zistenia ľudového súdu v tom, že tento obvinený zúčastnil sa bitky, pri ktorej strelil z pištole do hrudníka jedného mladíka B, ktorý bol potom dlhší čas neschopný práce, teda spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví. Pištoľu mal obvinený A v držbe od roku 1945 neoprávnene, bez úradného povolenia.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie obvineného A zrušil rozsudok ľudového súdu pokiaľ ide o výrok o vine priestupkom podľa § 139 tr. zák. spr. a tohto obvineného uznal vinným priestupkom podľa § 139 ods. 2 tr. zák. spr.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu zrušil rozsudok krajského ako aj ľudového súdu dotyčné obvineného A a ľudovému súdu uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uviedol, že zákon bol porušený v § 2 ods. 3 tr. por., pokiaľ krajský súd zamietol odvolanie obvineného A dotyčné trestného činu bitky podľa § 223 ods. 1, 2 tr. zák., lebo rozhodol na podklade nedostatočného skutkového zistenia, najmä ale bez toho, žeby sa bol vyporiadal náležíte s obhajobou obvineného.
Sťažnosť pre porušenie zákona je v podstate dôvodná.
Krajský súd nepochybil vo svojom rozhodnutí iba v § 2 ods. 3 tr. por. pokiaľ ide o trestný čin bitky, ale tiež aj pokiaľ ide o právne posúdenie priestupku proti predpisom o zbraniach a strelive. Ľudový súd na základe správneho zistenia, že obvinený A od r. 1945 do 5. 9. 1955 „mal neoprávnene a bez úradného povolenia jednu pištoľ“, značku ktorej bližšie uviedol (takto tiež aj obžaloba tento skutok uviedla), uznal obvineného A vinným priestupkom podľa § 139 tr. zák. spr. bez bližšieho označenia prípadu v tomto ustanovení uvedeného. Krajský súd v snahe spresniť povahu tohto priestupku hľadiac na rôzne prípady v § 139 tr. zák. spr. uvedené, zrušil v tomto smere výrok rozsudku ľudového súdu a uznal obvineného A, pokiaľ ide o uvedenú pištoľ, vinným priestupkom podľa § 139 ods. 2 tr. zák. spr., hoci nebolo zistené ani žalované, žeby obvinený A zbraň držal alebo nosil oprávnene a žeby ju bol v lehote úradom stanovenej neohlásil alebo neodovzdal na určené miesto do úschovy alebo, žeby si bol zaobstaral zbraň napriek všeobecnému obmedzeniu alebo všeobecnému zákazu o nosení alebo držaní takej zbrane, čo práve tvorí…
