Input:

R 73/1955 (tr.); Garance

č. 73/1955 Sb. rozh. tr.
Vedľajšie tresty pri úhrnnom treste uloženom (podľa § 23 zák. č. 102/1953 Zb.) za zbiehajúci sa trestný čin a priestupok možno oprieť iba o ustanovenia trestného zákona správneho, ak je vedľajší trest vo vzťahu iba k priestupku.
Súd nemôže podľa § 164 ods. 1 tr. por. uznať obvineného povinným, aby uspokojil nároky, o ktorých vôbec súdy v občianskoprávnom konaní rozhodovať nemôžu.
(Rôzhodnutie Najvyššieho súdu z 22. apríla 1955, 2 Tz 47/55.)
Ľudový súd na Myjave uznal obvinenú vinnou trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 219 ods. 1 tr. zák., priestupkom ohrozenia dane podľa § 62 ods. 1 písm. a) tr. zák. spr. a priestupkom čierneho obchodu podľa § 87 písm. b) tr. zák. spr. Ublíženie na zdraví spočívalo v tom, že obvinená udrela v hádke fľaškou po hlave inú ženu, čím jej spôsobila tržnú ranu (s dobou liečenia do 7 dní). Uvedené priestupky spočívali v tom, že obvinená kúpila od neznámého muže šesť kusov náramkových hodiniek dovezených do ČSR bez povolenia a zdanenia, a to za premrštenú cenu v. úmysle ich ďalej predať prostredníctvom svojho brata a neprihlásila ich vôbec alebo aspoň nie včas na vymeranie dane. Ľudový súd zato obvinenej uložil podľa § 219 ods. 1 a § 22 ods. 1 tr. zák. trest odňatia slobody na osem mesiacov a „peňažnú pokutu“ (v prípade nevymožiteľnosti odňatie slobody na ďalších štrnásť dní) a podľa § 55 ods. 1 písm. a) tr. zák. vyslovil prepadnutie oných šesť hodiniek, pričom trest odňatia slobody bol podmienečne odložený i na skúšobnú dobu troch rokov. Ďalej bola obvinená uznaná povinnou nahradiť škodu spôsobenú štátu priestupkom ohrozenia dane, podľa § 164 ods. 1 tr. por. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, zrušil rozsudok ľudového súdu vo výroku o treste a vo výroku o nárokoch vzniknutých z priestupku a Iiidovému súdu nariadil, aby vec, pokiaľ ide o trest, znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona uplatňuje, že bol zákon porušený jednak tým, že výrokom o treste na slobode bola prekročená horná hranica trestnej sadzby vyplývajúca z ustanovenia § 22 ods. 1 tr. zák., jednak tým, že prepadnutie hodiniek bolo oprené o § 55 ods. 1 písm. a) tr. zák. a nie o § 25 tr. zák. spr. a konečne tým, že podľa § 164 tr. por. bolo rozhodnuté o nárokoch štátu, o ktorých nie sú súdy príslušné rozhodovať.
Sťažnosť pre porušenie zákona je dôvodná.
Ľudový súd síce správne podradil zistené konanie pod uvedené ustanovenie trestného zákona a trestného zákona správneho, avšak pochybil vo výroku o treste. Keď sa zbieha trestný čin (vo viacčinnom súbehu) s priestupkom, použije sa tu primerane ustanovenie § 22 ods. 1 tr. zák. o úhrnnom treste (§ 23 zák. č. 102/1953 Zb.). Ak sa preto – ako v danom prípade – za trestný čin podľa § 219 ods. 1 tr. zák. hrozí v zákone odňatím slobody až na šesť mesiacov a za priestupok podľa § 87 tr.