Input:

R 70/1954; Garance

č. 70/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Pri podmienkach § 398 ods. 2 o. z. sa obnovuje len taká nájomná zmluva, ktorá bola uzavretá na určitý čas.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 15. marca 1954, Cz 42/54.)
Žalobca je nájomníkom bytu. Do jednej izby tohto bytu bola výmerom ÚNV z 19. októbra 1951 prikázaná za podnájomníčku žalovaná. Keďže tento výmer bol novým výmerom tohože úradu zrušený a celý byt bol pridelený žalobcovi, žiada tento, aby žalovaná, ktorá teraz v byte býva bez právneho titulu, bola zaviazaná na vypratanie ňou obývanej izby. Žalovaná sa v podstate bránila tým, že nájomný pomer sa v zmysle § 398 o. z. automaticky obnovil.
Ľudový súd v Bratislave žalobu zamietol v podstate s tým odôvodnením, že podnájomný pomer sa medzi účastníkmi síce skončil právoplatnosťou výmeru ÚNV, avšak tento pomer sa obnovil automaticky, lebo žalobca nežiadal v zmysle § 398 o. z. do 15 dní od právoplatnosti tohto výmeru, aby žalovaná bola vysťahovaná. Žaloba by vraj neobstála ani, ak by ju súd pokladal za návrh na privolenie k výpovedi, lebo nie sú tu jeho podmienky.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Ustanovenie § 398 o. z. hovorí o skončení nájmu uplynutím času, na ktorý bol dojednaný. Len v takomto prípade totiž, ak nájomník užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ