Input:

č. 7/1956 Sb. rozh. tr., Garance

č. 7/1956 Sb. rozh. tr.
Trestné činy rozkrádania majetku národného alebo majetku ľudových družstiev uvedené v § 245 ods. 1 pod písm. a) až c) tr. zák. sú samostatně trestné činy. Je preto možný súbeh týchto trestných činov?
Pre posúdenie otázky, či obvinený musí mať na hlavnom pojednávaní obhajcu (t. j. či ide o prípad nutnej obhajoby podľa § 146 písm. a) tr. por.), je rozhodujúca kvalifikácia skutku uvedená v obžalobe.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 18. novembra 1955, 2 Tz 159/55.) t
Obvinený bol žalovaný obžalobou, že ako zamestnanec závodu Československých štátnych ciest n. p. (ČSC) objednal na účet ČSC u národného podniku Drevona 93,20 q palivového dreva v sume 2367 Kčs, drevo prevzal, ale odviezol si ho pre svoju potrebu do svojho bytu, a to nákladným autom podniku, čím prevozom vznikla podniku ďalšia škoda v sume 439 Kčs. Túto činnosť kvalifikovala obžaloba ako trestný čin rozkrádania národného majetku podľa § 245 ods. 1 písm. b), c) tr. zák.
Ľudový súd v Michalovciach na hlavnom pojednávaní, pri ktorom obvinený nemal obhajcu, obvineného oslobodil od obžaloby. Svoje rozhodnutie ľudový súd odôvodnil zistením, že obvinený si uvedené drevo objednal a odviezol bez vedomia a súhlasu riaditeľa podniku, avšak uvádza, že subjektívna stránka trestného činu rozkrádania národného majetku u obvineného nebola preto daná, lebo vraj obvinený síce drevo neoprávnene nadobudol, avšak stalo sa tak aj u iných zamestnancov a príslušná suma im bola zamestnávateľom strhávaná z platu. Tento rozsudok sa stal právoplatným.
Proti tomuto rozsudku podal generálny prokurátor sťažnosť pre porušenie zákona jednak v ustanovení § 45 ods. 1 tr. por., lebo hoci išlo o dva samostatné trestné činy s hornými hranicami trestných sadzieb odňatia slobody do päť rokov, nemal obvinený na hlavnom pojednávaní obhajcu, jednak y ustanovení § 2 ods. 3 tr. por. (vzhľadom nato, že odôvodnenie subjektívnej stránky v rozsudku je nezrozumiteľné a že neboli vypočutí niektorí svedkovia navrhnutí obvineným).
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom zrušil rozsudok ľudového súdu a tomuto súdu nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol. Pokiaľ ide o námietku sťažnosti pre porušenie zákona, že bol zákon porušený v ustanovení § 45 ods. 1 tr. por., lebo obvinený nemal na hlavnom pojednávaní obhajcu, uviedol Najvyšší súd
v odôvodnení:
Sťažnosti pre porušenie zákona treba prisvedčiť, pckial dovodzuje, že na hlavnom pojednávaní mal obvinený mať obhajcu.