Input:

č. 69/1955 Sb. rozh. obč., Garance

č. 69/1955 Sb. rozh. obč.
Súd, rozhodujúc o návrhu na zrušenie spoluvlastníctva, nemôže nariadiť scudzenie len spoluvlastníckeho podielu. Nemôže tak urobiť ani keď odporkyňa je ochotná podiel navrhovateľky odkúpiť na verejnej dražbe a tak privodiť zánik spoluvlastníctva.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 13. februára 1955. Cz 31/55.)
Navrhovateľka je spoluvlastníckou domčeka v jednej ideálnej štvrtine, kým 3/í tohto domčeka vlastní odporkyňa. Navrhovateľka v októbri 1953 ponúkla odporkyni svoj podiel domčeka ku kúpe, avšak nevie, či list obsahujúci túto ponuku táto dostala. Navrhovateľka domáhala sa zrušenia spoluvlastníctva domčeka jeho predajom na verejnej dražbe. Odporkyňa prejavila však za konania ochotu odkúpiť podiel domčeka prislúchajúci navrhovateľke, načo táto jej ho aj ponúkla ku kúpe za 22.000 Kčs. Odporkyňa však na ústnom pojednávaní prejavila, že táto cena je premrštená a navrhla, aby podiel navrhovateľky bol predaný na verejnej dražbe. Navrhovateľka s tým súhlasila.
ľ.udový súd v Leviciach nariadil zrušenie spoluvlastníctva účastníkov k tomu domčeku, a to predajom V4 podielu navrhovateľky.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenia zákona, podanú generálnym prokurátorom, že rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon, tento rozsudok zrušil a vrátil vec ľudovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z odôvodnenia:
Skutočnosť, že vec je v spoluvlastníctve, nevedie u jednotlivých spoluvlastníkov ku vzniku práva odlišného od vlastníckeho práva jednotlivca. Aj podstatou spoluvlastníckeho práva vo vzťahu k oprávnenému je oprávnenie každého vlastníka používať spoločnú vec svojou mocou pre seba, avšak výkon tohto práva je obmedzený rovnakým právom všetkých ostatných spoluvlastníkov, takže v pomere k veci prislúcha postavenie vlastníka všetkým spoluvlastníkom dohromady. Predmetom spoluvlastníctva je spoločná vec sama a nie spoluvlastnícky podiel, lebo tento nie je vecou v zmysle § 23 obč. zák. Ustanoveniu § 133 ods. 2 obč. zák., pokiaľ ustanovuje, že spoluvlastník smie so svojím podielom nakladať, treba rozumieť tak, že sa tým rozumie len dispozícia s podielom ako právom spoluvlastníka, ktoré treba chápať ako kvantitatívne určitý podiel na spoluvlastníckom práve k spoločnej veci a môže byť predmetom právneho úkonu (§ 28 obč. zák.) a nie ako kvantitatívne určitý podiel na veci samej.
Občiansky zákonník, pokiaľ upravuje v §§ 138 a 140 zrušenie spoluvlastníctva, má na mysli spoluvlastníctvo a spoluvlastnícky podiel v uvedenom zmysle. Dovoľuje, aby spoluvlastníctvo bolo zrušené len niektorým v týchto ustanoveniach upraveným spôsobom, ktorý každý podľa svojej povahy a právnych dôsledkov, ktoré má pre jestvujúce spoluvlastníctvo, dotýka sa všetkých spoluvlastníkov. Vlastníctvo spoločnej veci buď vôbec zaniká reálnou deľbou alebo predajom spoločnej veci na verejnej dražbe a rozvrhom výťažku (§§ 138 a 140 druhá veta obč. zák.), alebo podiel žiadateľa prechádza za náhradu výrokom súdu na ostatných spoluvlastníkov podľa § 140 prvej vety obč. zák.
Nejde o zrušenie spoluvlastníctva, ktoré je oprávnený každý spoluvlastník žiadať, ak ide len o scudzenie spoluvlastníckeho podielu, či už zmluvou alebo verejnou dražbou. V takom prípade ide totiž len