Input:

R 66/1955; Garance

č. 66/1955 Sb. rozh. obÄŤ.
Predpokladom nároku nositeľa poistenia na náhradu podľa § 110 zák. o nár. poistení je, aby poškodený bol poistencom a mal voči škodcovi nárok na náhradu takej škody, ktorá je nositeľom poistenia odškodňovaná.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 17. marca 1955, Cz 44/55.)
Štrnásťročný J. Š. utrpel 26. júla 1951 úraz pri prevádzke pásového traktora, ktorý patrí strojnej traktorovej stanici. K úrazu došlo tak, že traktorista, ktorý traktor riadil, sa pohol s traktorom dozadu namiesto toho, že by bol išiel dopredu, J. Š. zrazil a rozmliaždil mu ľavú nohu, ktorá musela byť amputovaná. Traktorista bol pre tento čin trestne odsúdený. Slovenský úrad dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca J. Š. dôchodok z národného poistenia od 1. januára 1953 do 31. mája 1953 v sume po 1000 Kčs v starých peniazoch mesačne, počínajúc od 1. júna 1953 v sume 270 Kčs v nových peniazoch mesačne, domáhal sa náhrady škody na traktoristovi a strojnej traktorovej stanici. V žalobe tvrdil, že poškodený J. Š. má nárok na náhradu škody voči žalovaným už či v dôsledku ich objektívneho ručenia v zmysle § 45 zák. č. 81/1935 Zb., už či na základe zavinenia prvého žalovaného a zodpovednosti druhej žalovanej v zmysle § 52 cit. zákona; náhradné nároky poškodeného patria po výsku vyplácaných dávok v zmysle § 110 zák. o nár. poist. žalobcovi. Keďže náhradné nároky poškodeného sú vyššie ako vyplácaný dôchodok, sú žalovaní povinní solidárne zaplatiť žalobcovi vyplatené dávky resp. dávky, ktoré v budúcnosti budú vyplácané.
Ľudový súd v Nových Zámkoch vyhovel žalobe proti obom žalovaným. Súd uznal, že žalobný nárok je po práve a neuznal na delenú vinu