č. 65/1969 Sb. rozh., Garance
č. 65/1969 Sb. rozh.
Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností z pracovného pomeru v súvislosti s plnením pracovných úloh nejde o akúkoľvek, teda aj len nepriamu súvislosť, ale o priamu súvislosť.
Ak pracovníci žalobcu oslavovali v sklade predajne vyplatenie odmeny za dobré umiestnenie v súťaži predajní o najlepšiu výzdobu výloh, pričom došlo k požiaru, keď žalovaná zabudla vypnúť pred opustením miestnosti elektrický rýchlovarič, na ktorom varila pre účastníkov oslavy kávu, nie je možné - pokiaľ ide o konanie žalovanej - hovoriť o zavinenom porušení povinností z pracovného pomeru v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 28. 1. 1969, 6 Cz 89/68.)
Žalovaná, ktorá pracovala u žalobcu (Slovenská kniha, n. p. v B.) ako zástupkyňa vedúceho predajne, bola uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Bratislava-mesto z 21. 2. 1967 trestným činom všeobecného ohrozenia podle § 180 ods. 1, 2 písm. c) tr. zák., ktorý spáchala tak, že dňa 16. 11. 1966 asi o 20. hod. v sklade predajne spôsobila požiar; pred odchodo, z predajne nechala zapojený v elektrickej sieti rýchlovarič, v dôsledku čoho došlo k požiaru, pričom zhorelo väčšie množstvo kníh a zariadenie skladu.
Okresný súd Bratislava-mesto vyslovil rozsudkom zo 6. 2. 1968 povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcu sumu 6.018 Kčs s prísl. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia išlo o škodu, ktorá bola spôsobená žalovanou v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, takže otázku náhrady škody bolo potrebné posudzovať podľa § 172 ods. 1 zák. práce. Vyhodnotenie výsledkov súťaže a následujúcu oslavu pracovníkov, v súvislosti s ktorou došlo k požiaru, je možné podľa názoru súdu považovať za činnosť, ktorá je obvyklá a súvisí s výkonom práce.
Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudkom zo 6. 5. 1968 rozsudok súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozsudku uviedol, že išlo o spoločné posedenie pracovníkov predajne, usporiadané pri príležitosti vyhodnotenia súťaže o najlepšiu výzdobu výloh, v ktorej predajňa, o ktorú ide v konkrétnom prípade, získala tretiu cenu; toto posedenie bolo zorganizované vedúcim predajne. Krajský súd došiel preto k záveru, že k požiaru došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkami súdov oboch stupňov bol porušený zákon a tieto rozsudky zrušil.
Z odôvodnenia:
Pri rozsahu pôsobnosti ustanovení zákonníka práce o náhrade škody vychádzal zákonodarca z potreby jednotnej právnej úpravy. Preto stanovil v § 172 až 186 pôsobnosť čo najširšiu, a to nielen pokiaľ ide o osobný rozsah zákona, ale aj pokiaľ ide o jeho vecný rozsah.
Z hľadiska vecného rozsahu sa zákonník práce vzťahuje zásadne na všetky prípady škody, ktoré spôsobí pracovník socialistickej organizácie zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V tom smere je vecná pôsobnosť zákonníka práce širšia, než bola vecná pôsobnosť zák. č. 71/1958 Zb., ktorý stanovil ako jednu z podmienok nároku organizácie na náhradu škody, aby pracovník spôsobil škodu pri výkone zamestnania, pričom výkonom zamestnania rozumel podľa dôvodovej zprávy k cit.…
