Input:

R 62/1965 (tr.); Podmíněné propuštění Garance

č. 62/1965 Sb. rozh. tr.
K rozhodovaniu o podmienečnom prepustení:
Zpráva o chovaní odsúdeného vo výkone trestu musí byť natoľko konkrétna, aby bolo možné preveriť v nej uvedené údaje a tvrdenia a potom ich hodnotiť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení. Bez preštudovania základného trestného spisu nie je možné zodpovedne posúdiť ani závažnosť trestnej činnosti, ani stupeň prevýchovy odsúdeného.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 12. januára 1965 - 7 To 8/65.)
Okresný súd v Trnave uznesením z 23. 11. 1964 sp. zn. Pp 344/64 zamietol žiadosť odsúdeného A. o podmienečné prepustenie. Krajský súd na sťažnosť odsúdeného napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil, a uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu 25 rokov odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Štátneho súdu v Prahe zo 14. 12. 1950 č. Ts I/VI 60/50 pre zločin velezrady, pre zločin vyzvedačstva, pre zločin nedokonanej vraždy prostej, pre zločin verejného násilia a zločin krádeže.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdená v zákonnej lehote sťažnosť. Poukazuje na to, že si už odpykal viac ako 15 rokov odňatia slobody, že jeho žiadosť doporučili náčelník ÚNZ-MV i prokurátor a že okresný súd precenil disciplinárne tresty, ktoré mu boli uložené za malicherné priestupky, ktorých sa dopustil aj pod vplyvom svojho neutešeného zdravotného stavu. Ľutuje svojej trestnej činnosti a zaväzuje sa, že na slobode povedie riadny život pracujúceho človeka.
Okresný súd zamietnutie žiadosti odôvodnil v podstate tým, že odsúdený sa dopustil veľmi závažnej trestnej činnosti a jeho správanie sa zlepšilo iba v poslednej dobe, takže nie sú splnené podmienky pre podmienečne prepustenie. Pokiaľ ide o správanie sa odsúdeného, okresný súd vychádzal zo zprávy náčelníka ÚNZ-MV v Leopoldove. Táto zpráva je však neúplná a obsahuje závažné rozpory, takže nie je dostatočným a spoľahlivým podkladom pre záver, či u odsúdeného došlo alebo nedošlo k trvalej náprave. Pokiaľ ide o správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu, zpráva konštatuje, že do roku 1963 nebolo na požadovanej úrovni a že do tej doby bol desaťkrát disciplinárne potrestaný za nedodržanie denného poriadku a za neuposlúchnutie rozkazu príslušníka MV. Takéto konštatovanie je nedostatočné. K ucelenému a správnému obrazu o spávaní sa odsúdeného počas výkonu trestu je potrebné jednak presne časove vymedziť,