Input:

R 60/1954; Garance

č. 60/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Ani porušenie manželských povinností jedným manželom neoprávňuje druhého manžela na porušenie týchto povinností.
Vinu na rozvode manželstva má preto aj manželka, ktorá začala pomer s iným mužom až po tom, keď ju manžel opustil s inou ženou a manželstvo bolo v dôsledku toho už rozvrátené.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. januára 1954, Cz 470/53.)
Ľudový súd v Trebišove rozviedol na návrh manželky manželstvo účastníkov a za vinného na rozvode vyhlásil odporcu, ktorého zaviazal, aby zaplatil navrhovateľke aj trovy konania. V odôvodnení súd uviedol, že odporca bez každej príčiny opustil navrhovateľku a odišiel na neznáme miesto, údajne do Maďarska, s inou ženou; od toho času účastníci spolu nežijú a navrhovateľka žije s iným mužom, od ktorého je už v ôsmom mesiaci tehotenstva; pri tomto stave vecí mal súd za to, že medzi manželmi nastal trvalý a hlboký rozvrat, ktorý zapríčinil odporca, a preto vyslovil rozvod manželstva účastníkov a za vinného na rozvode uznal odporcu.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkom ľudového súdu bol porušený zákon, rozsudok tento vo výroku o vine na rozvode a o trovách konania zrušil a ľudový súd upravil, aby ďalej konal a o vine na rozvode, ako aj o trovách konania, znova rozhodol.
Z odôvodnenia:
Podľa § 31 ods. 1 zákona o rodinnom práve v rozhodnutí, ktorým sa manželstvo rozvádza, má súd tiež vysloviť, či manželia – alebo ktorý z nich – sú rozvodom vinní. Rozhodnutie o vine na rozvode je teda súčiastkou rozsudku o rozvode a otázke viny na rozvode treba preto práve takú pozornosť venovať, ako otázke rozvratu medzi manželmi. Veď na výsledku konania o rozvod majú záujem nielen manželia, ale aj celá spoločnosť,