Input:

č. 6/1965 Sb. rozh. tr., Garance

č. 6/1965 Sb. rozh. tr.
Dojde-li vojenský súd k záveru, že obžalovaný skutok nie je trestným činom, môže obžalovaného podľa § 226 písm. b) tr. por. spod obžaloby oslobodiť len vtedy, ak tento skutok nie je priestupkom ani previnením. Inak je povinný ohľadne takéhoto skutku vec postúpiť veliteľovi k disciplinárnemu vybaveniu, alebo ak obvinený je už v zálohe, príslušnému národnému výboru popr. miestnému ľudovému súdu (§ 22 ods. 2, 3 tr. por.).
Ak vedľa takého skutku je obžalovaný stíhaný i pre ďalší trestné činy, môže súd podľa konkrétných okolností uvažovať tiež o postupu podľa § 223 ods. 2 tr. por. z dôvodu uvedeného v § 177 ods. 2 písm. a) tr. por.
(Rozhodnutie vyššieho vojenského súdu č. j. To 20/64 zo dňa 17. apríla 1964.)
Rozsudkom vojenského obvodového súdu bol obvinený uznaný vinným trestným činom svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 tr. zák. a odsúdený za to k trestu odňatia slobody na 4 mesiace nepodmienečne. Naproti tomu bol podľa § 266 písm. b) tr. por. oslobodený spod obžaloby pre trestný čin porušovania povinnosti dozornej služby podľa § 286 tr. zák. s odôvodnením, že tu neide o trestný čin.
Vyšší vojenský súd k odvolaniu prokurátora citovaný rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušil a ohľadne skutku porušenia povinnosti dozornej služby vec postúpil podľa § 257 písm. a) tr. por. príslušnému veliteľovi k disciplinárnemu vybaveniu.
Z odôvodnenia:
Proti rozsudku súdu I. stupňa podal vojenský obvodový prokurátor v neprospech obvineného v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol ako uvedenú oslobodzujúcu časť, tak aj výrok o treste. V odôvodnení poukázal na to, že súd prvého stupňa síce konštatoval, že obžalovaný vedome porušil svoje povinnosti dozorného roty, že bol preč zo stanoviska najmenej jednu hodinu a to preto, aby hral v izbe karty, no napriek tomu ho spod obžaloby oslobodil. Dozorný roty je totiž orgánom zodpovedným za výkon dozornej služby a jedine v odôvodnených prípadoch odovzdáva svoje povinnosti pomocníkovi. Zo skutkových zistení