Input:

č. 6/1961 Sb. rozh. tr., Garance

č. 6/1961 Sb. rozh. tr.
Neoprávnené pálenie liehu nutno považovať za výrobu potraviny, ktorej použitie je spravidla nebezpečné ľudskému zdraviu. § 203 tr. zák. však vyžaduje výrobu alebo prechovávanie pre ľudské zdravie nebezpečnej potraviny za účelom predaja iným osobám.
Pokiaľ nebolo dokázané, že páchateľ lieh pálil za účelom ďalšieho predaja, vykazuje jeho konanie všetky znaky priestupku proti ochrane výroby podľa § 42 ods. 2 tr. zák. spr.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. októbra 1960 - 7 Tz 79/60)
Obžalovaný v Dobrej n/Ondavou bez úradného povolenia vypálil z hrušiek 21 litrov zdravotnej závadne pálenky s úmyslom pohostiť s ňou svojich známych.
Ľudový súd vo Vranove uznal obžalovaného vinným trestným činom ohrozenia zdravia závadnými potravinami a inými potrebami podľa § 203 tr. zák. a uložil mu bezpodmienečný trest 10 mesiacov odňatia slobody, vyslovil prepadnutie vypáleného liehu a zaradenia na pálenie liehu a uverejnenie rozsudku.
Krajský súd v Prešove odvolanie obžalovaného podľa § 281 tr. por. zamietol.
Najvyšší súd k sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu zrušil uznesenie krajského súdu aj rozsudok ľudového súdu, uznal obžalovaného vinným priestupkom proti ochrane výroby podľa § 42 ods. 2 tr. zák. spr. a uložil mu trest pokuty 10 000 Kčs (desaťtisíc korún). Podľa § 20 tr. zák. spr. pre prípad nevymožiteľnosti tejto pokuty stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 24 tr. zák. spr. nariadil uverejnenie rozsudku.
Z odôvodnenia:
Podľa súhlasného skutkového zistenia oboch súdov spáchal obžalovaný uvedený trestný čin tak, že v septembri 1958 bez úradného povolenia vypálil zo svojich hrušiek 21 litrov zdravotne závadnej pálenky s úmyslom, aby s ňou pohostil svojich hostí pri odpuste. Toto skutkové zistenie súdov je správne a zakladá sa na výsledkoch vykonaného dokazovania. Obžalovaný vypálenie liehu za uvedeným účelom doznal a bol usvedčený zabavením vypáleného liehu a zariadenia na jeho pálenie, ako aj chemickým rozborom vypáleného liehu, ktorý dokazuje, že tento je pre ľudský konzum nebezpečný.
Takto správne zistené konanie obžalovaného bolo ale po právnej stránke súdmi nesprávne posúdené ako trestný čin ohrozenia zdravia závadnými potravinami a inými potrebami podľa § 203 ods. 1 tr. zák.
Aby bolo možné zistiť, že konanie páchateľa je trestným činom uvedeným v osobitnej časti trestného zákona, je treba, aby toto konanie bolo nielen nebezpečné pre spoločnosť, ale aby súčasne vykazovalo všetky zákonné znaky niektorého z tam uvedených trestných činov. Ak súd v konaní obžalovaného nezistí naplnené všetky zákonné znaky niektorého z týchto trestných činov, nemôže obžalovaného uznať takým trestným činom vinným, aj keď ináč toto konanie je spoločensky nebezpečné. Ustanovenie § 2 tr. zák. výslovne uvádza, že trestným činom je len také, pre spoločnosť nebezpečné konanie, ktorého výsledok uvedený v zákone páchateľ zavinil.
V súdenom prípade konanie obžalovaného ale nevykazuje všetky zákonné znaky trestného činu, ktorým ho uznali súdy vinným. Zo skutkových znakov § 203 ods. 1 tr. zák. je daný len znak, že obžalovaný vyrobil potravinu, ktorej použitie je nebezpečné ľudskému zdraviu. Proti