Input:

č. 6/1956 Sb. rozh. obč., Garance

č. 6/1956 Sb. rozh. obč.
Pred zálohou o vydanie dedičstva nemusí predchádzať konanie o prejednanie dedičstva podľa 310 a násl. o. s. p.
Dedič, ktorý tvrdí, že do dedičstva patria aj také veci, ktoré nie sú v súpise ani uvedené, môže sa domáhať vydania svojho podielu aj z nich na tých dedičoch, ktorí majú tieto ďalšie veci v držbe bez vyčkávania na skončenie dedičského konania.
Modifikácia tejto zásady, ak predmetom dedičstva je roľnícky podnik.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 30. júna 1955, Cz 193/55.)
Poručíteľka, zomrelá 11. júna 1951, závetom zo 7. decembra 1943 ustanovila za svojich dedičov v rovnakých podieloch dcéru A., syna B. Pokiaľ ide o dcéru C. a deti po dcére D. – E., F., G. – ustanovila, že ich v zmysle vtedy platného dedičského práva obmedzuje na povinný diel tak, že vyššie spomenutí závetní dedičia budú povinní týmto ďalším jej potomkom vyplatiť do 2 rokov po jej smrti titulom povinného dielu: Dcére C. 20.000 Kčs a deťom po dcére D. spolu tiež 20.000 Kčs bezúročné. V čase smrti poručiteľky dcéra C. už nežila a ostali po nej deti H., K. a I.
Štátne notárstvo v Púchove zistilo na pojednávaní 22. septembra 1951 bez bližšieho súpisu a odhadu, že v dedičstve je 59 meríc polí v hodnote 164.300 Kčs a že po odpočítaní dlhov 64.300 Kčs je čistá hodnota dedičstva 100.000 Kčs. Otec detí po neb. C. ako ich zmocnenec resp. zákonný zástupca na tomto pojednávaní predniesol, že závet neuznáva pre formálne a materiálne chyby, že odhad je prinízky a že do dedičstva nebolí pojaté mnohé predmety, o čom predloží dôkazy na budúcom pojednávaní. Na ďalšom pojednávaní 17. novembra 1951 otec detí po neb. C. a vnuk E. udali, že aktíva sú nízke, neúplne, chybí polovina živého a mŕtveho inventáru spísaného v pozostalosti po neb. manželovi poručíteľky, ako aj vyvlastňovacia náhrada v sume 134 943,70 Kčs, vyhradili si uviesť ďalšie aktíva a uplatňovali, že sú ukrivdení na povinnom diele.
Na pojednávaní 7. februára 1952 sa závetní dedičia medzi sebou dohodli tak, že prejímateľom dedičstva, zjavne podľa § 4 zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy bude B., ktorý vyplatí spoludědičku A. podľa skutočnej hodnoty dedičstva, pričom táto dostane sama viazaný vklad poručíteľky 22.900 Kčs. Závetní dedičia zároveň uznali, že do dedičstva patrí polovica inventáru v hodnote 7150 Kčs, tvrdili však, že v dedičstve nie je vyvlastňovacia náhrada 134.943,70 Kčs.
Štátne notárstvo uznesením z 1. marca 1952 vyslovilo, že sa dedičia nedohodli dotyčné predmetov a hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku poručiteľky a tak bude treba súdne zistiť, čo patrí do dedičstva a v akej hodnote, a keďže dedičia po neb. dcére ä deti po D. boli obmedzené na povinný (zákonný) diel, ktorého rozsah je vymedzený v § 551 obč. zák., upravujú sa spomenutí nepominuteľní dedičia, aby svoje právo dotyčné predmetov dedičstva a ich hodnoty cieľom zistenia zákonného dedičského podielu uplatnili žalobou, ktorú majú podať proti B. a vdove A. a to do 60 dní. Nepominuteľní dedičia podali na tomto základe na Ľudovom súde v Púchove žalobu a v priebehu konania upravili žalobnú žiadosť tak, že sa domáhajú, aby súd vypovedal, že
1. do dedičstva po neb.