Input:

R 59/1956; Garance

č. 59/1956 Sb. rozh. obÄŤ.
Ak dohodu o rozdelení dedičstva neuzavreli všetci dedičia, nejde o dohodu v zmysle §§ 4 a 6 zák. č. 139/1947 Zb. o rozdelení dedičstva s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy. Sťažnosť proti uzneseniu štátneho notárstva o schválení takejto dohody je prípustná.
Ak dedič v konaní o prejednanie dedičstva tvrdí, že istá nehnuteľnosť nepatrí do roľníckeho podniku poručiteľa a tak do dedičstva vôbec a ak ostatní dedičia resp. niektorí z nich to popierajú, treba postupovať podľa § 331 o. s. p.
Krajský súd z podnetu sťažnosti z úradnej povinnosti má zrušiť uznesenie štátneho notárstva o schválení dedičskej dohody, ak zo spisu je zrejmé, že jedna z dedičiek nebola pri pokonávke prítomná ani riadne zastúpená.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 19. januára 1956, Cz 606/55.)
Predmetom dedičstva po poručiteľovi zomretom 14. júla 1952 bol jeho roľnícky podnik v K., kým dedičmi po ňom boli jeho manželka vd. M. P. a jeho deti, a to F. P., V. P., M. K., H. H., J. F., J. Š., J. P. a L P.
Štátne notárstvo v Rožňave vykonalo súpis poručiteľovho imania a jeho ocenenie; na pojednávaní dedičstva 17. decembra 1953, na ktorom boli prítomní všetci dedičia až na J. F., sa dedičia so zreteľom na ustanovenie zák. č. 139/1947 Sb. o rozdelení pozostalostí s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy dohodli, že prejímateľom dedičstva sa stáva F. P., ktorý vyplatí ustupujúcich spoludedičov. Zápisnicu za dedičku J. F. podpísal J. H. bez označenia, v akej funkcii tak robí.
Štátne notárstvo v Košiciach na to určilo uznesením všeobecnú cenu dedičstva, výšku dlhov a čistú cenu dedičstva, uviedlo, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli zo zákona jeho vdova a deti; ďalej schválilo podľa §§ 76 a 335 o. s. p. dohodu dedičov o rozdelení dedičstva, a konečne uviedlo, aké pozemnoknižné zápisy možno podľa jeho uznesenia povoliť.
Proti tomuto uzneseniu podal dedič J. P. sťažnosť, v ktorej namietal, že nebolo rozhodnuté, kto mu je povinný uhradiť pohrebné trovy v sume 11.000 Kčs starých peňazí, ktoré sám zaplatil a najmä to, že na parcele č. 7, patriacej poručiteľovi, ešte r. 1949 za jeho súhlasu si postavil rodinný domček, v dôsledku čoho sa stal vlastníkom tak domčeka, ako aj pozemku, na ktorom je domček postavený; tento majetok preto do dedičstva nepatrí a mal byť z neho vylúčený.
Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie štátneho notárstva. V odôvodnení sa uvádza, že sťažovateľ sa s ostatnými dedičmi dohodol o rozdelení dedičstva, dohoda bola štátnym notárstvom schválená, takže proti tomu v zmysle § 192 písm. e) o. s. p. nie je sťažnosť prípustná; pokiaľ vraj sťažovateľ žiada, aby na parcele č. 7 bol vyznačený nový dom, ktorý je jeho vlastníctvom, mal to vraj uviesť na pojednávaní, avšak takéto okolnosti sa v konaní o prejednanie dedičstva neriešia; práve tak nebola riešená otázka, kto je povinný zaplatiť pohrebné trovy.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením Štátneho notarstva v Košiciach a Krajského súdu v Košiciach bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
V zmysle §§ 4 a 6 zák. č. 139/1947 Zb. môžu sa dedičia dohodnúť o tom, ktorý z nich bude prejímateľom poručiteľovho rolnického