Input:

č. 58/1968 Sb. rozh., Garance

č. 58/1968 Sb. rozh.
Právne účinky rozviazania pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamžiku, kedy bola výpoveď druhému účastníkovi pracovného pomeru doručená; z hľadiska dodržania jednomesačnej lehoty podľa § 46 ods. 3 zák. práce je teda rozhodný deň, kedy bola písomná výpoveď doručená.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. 12. 1967, 6 Cz 173/67.)
Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danej jej žalovaným k 31. 1. 1967 podľa § 46 ods. 1 písm. f) zák. práce z dôvodu, že v jej prácu boli zistené také nedostatky, ktoré by oprávňovali žalovaného rozviazať pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. práce; v žalobe sa ďalej domáhala prisúdenia náhrady mzdy.
Okresný súd v Trnave zamietol žalobu; dospel k záveru, že závady zistené kontrolnými orgánmi v práci žalobkyne vo funkcii referentky pre stravovaciu agendu boli tak hrubého charakteru, že oprávňovali žalovaného k daniu výpovede z uvedeného dôvodu. Pretože sa žalovaný dozvedel o výsledkoch previerky hospodárenia žalobkyne pri prejednávaní prípadu vo vedení OÚNZ 26. 9. 1966 a výpoveď dal žalobkyni 25. 10. 1966, dodržal i jednomesačnú lehotu na danie výpovede podľa § 46 ods. 3 zák. práce.
Krajský súd v Bratislave zrušil na odvolanie žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru rozhodol okresný súd spor, pokiaľ ide o existenciu uplatneného výpovedného dôvodu, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, takže bude treba v tomto smere dokazovanie ešte podstatne doplniť. Jednomesačná lehota k daniu výpovede podľa § 46 ods. 3 zák. práce bola zo strany žalovaného i podľa odvolacieho súdu dodržaná.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon a toto rozhodnutie zrušil.
Z odôvodnenia:
Ustanovenie § 46 ods. 3 zák. práce obmedzuje možnosť