Input:

R 58/1954; Garance

č. 58/1954 Sb. rozh. obÄŤ.
Ak v konaní zvíťazil navrhovateľ, ktorému za zástupcu bol v zmysle § 142 ods. 1 alebo § 144 ods. 1 o. s. p. ustanovený advokát, je odporca, odsúdený nahradiť trovy konania podľa § 129 o. s. p., povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov jeho advokáta, hoci odporca bol oslobodený od poplatkov a preddavku.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 12. februára 1954, Cz 515/53.)
Ľudový súd v Nitre rozviedol na návrh manželky jej manželstvo s odporcom z viny odporcu a zaviazal ho, aby zaplatil advokátskej poradni, ktorej člen v konaní navrhovateľku zastupoval, trovy konania v sume 1800 Kčs a štátu súdny poplatok 2000 Kčs (v starých peniazoch).
Proti časti rozsudku týkajúcej sa trov podala sťažnosť navrhovateľka a domáhala sa zvýšenia trov na sumu primeranú sadzobníku, a to na sumu 2700 Kčs. Odporca podaním, ktoré označil ako odvolanie, preukazoval, že je nemajetný a koná základnú vojenskú službu, že nemá prostriedky na zaplatenie týchto trov, a žiadal predĺženie lehoty splatnosti na čas, až bude znova zárobkové činný.
Krajský súd v Nitre považujúc toto podanie odporcu za sťažnosť, rozsudok prvého súdu v časti, týkajúcej sa trov, zmenil a vyslovil, že odporca nie je povinný zaplatiť advokátske trovy navrhovateľky v sume 1800 Kčs na účet advokátskej poradne, ani štátu súdny poplatok 2000 Kčs. Sťažnosť navrhovateľky čo do zvýšenia advokátskych trov poukázal na toto rozhodnutie. Krajský súd svoje uznesenie s poukazom na ust. § 146 ods. 1 o. s. p. odôvodnil takto: Navrhovateľke bolo súdom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd síce neustanovil navrhovateľke zástupcu podľa § 142 ods. 1 o. s. p., urobila tak však advokátska poradňa podľa § 9 ods. 2 nar. min. sprav, č. 115/1951 Zb. vlastným rozhodnutím. Toto opatrenie nebolo správne, lebo citované nariadenie ministra spravodlivosti neoprávňuje advokátsku poradňu na ustanovenie bezplatného zástupcu, lebo na to je oprávnený výlučne súd, a ten musí skúmať, či sú tu podmienky na ustanovenie advokáta na bezplatné zastupovanie. Ak prvý súd rozhodnutie advokátskej poradne neopravil a vyslovil, že jej povoľuje oslobodenie od súdnych poplatkov, schválil tým nesprávny postup advokátskej poradne a ňou ustanoveného zástupcu advokáta prijal ako súdom ustanoveného zástupcu. Navrhovateľka mala podľa toho v konaní nielen oslobodenie od súdnych poplatkov, ale aj ustanoveného zástupcu. Odporca ako vojak konajúci základnú vojenskú službu je od súdneho poplatku Jslobodený zo zákona podľa § 10 ods. 1 písm. g) zák. Č. 173/1950 Zb. a preto nie je povinný platiť súdny poplatok podľa ustanovenia § 146 ods. 1 vety prvej (pred bodkočiarkou). Vzhľadom na to, že citované ustanovenie podľa jeho druhej vety (za bodkočiarkou) treba použiť primerane i na náhradu potrebných výdavkov a odmeny za zastupovanie, ak bol účastníkovi ustanovený zástupca podľa § 142 ods. 1 alebo § 144 ods. 1 o. s. p., nie je povinný odporca, oslobodený od súdneho poplatku, platiť ani odmenu ustanoveného zástupcu – advokáta navrhovateľky.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona, podanú generálnym prokurátorom, že uznesením krajského súdu v časti, týkajúcej sa trov konania, bol porušený zákon.
Z odôvodnenia:
Predovšetkým