Input:

č. 57/1960 Sb. rozh., Garance

č. 57/1960 Sb. rozh.
Nárok na zaplatenie manka môže podnik uplatniť proti hmotne zodpovednému zamestnancovi a zamestnancovi konajúcemu za podnik, ktorý škodu spoluzavinil, súčasne v jednej žalobe.
Pre účinnosťou zák. č. 71/1958 Zb. išlo o záväzok solidárny, podľa § 340 obč. zák., podľa ktorého sa podnik mohol domáhať solidárnej náhrady škody podľa svojej voľby na obidvoch spoludlžníkoch, pričom hmotne zodpovedný zamestnanec zodpovedal len do výšky podielu pripadajúceho naňho podľa § 348 obč. zák. a zamestnanec konajúci za podnik do celej výšky škody.
Po účinnosti zák. č. 71/1958 Zb. hmotne zodpovedný zamestnanec aj zamestnanec konajúci za podnik zodpovedajú podľa miery zavinenia (§ 6 ods. 2 cit. zák.), pri čom súd nie je pri rozhodovaní o výške podielov týchto zamestnancov viazaný návrhmi účastníkov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. mája 1960, 4 Cz 13/60.)
Žalobou podanou 6. novembra 1957 na ľudovom súde v Pezinku žiadal žalujúci podnik štátneho obchodu zaplatenie manka vo výške 115 841,36 Kčs, ktoré spôsobila z nedbalosti žalovaná hmotne zodpovedná zamestnankyňa. Nárok na zaplatenie manka uplatnil tiež proti hlavnému účtovníkovi, konajúcemu za podnik a spoluzavinivšiemu škodu, a to proti obidvom solidárne podľa § 340 obč. zák.
Ľudový súd v Pezinku rozsudkom z 15. decembra 1958 uznal žalovanú hmotne zodpovednú zamestnankyňu povinnou zaplatiť žalobcovi z titulu manka 73 785,15 Kčs s prísl. a žalobu ohľadom žalovaného hlavného účtovníka zamietol s tým, že žalujúci podnik má právom regresu vymáhať na ňom pohľadávku v osobitnej žalobe. Súčasne uznal ľudový súd na spoluzavinenie podniku podľa § 348 obč. zák. na manku spôsobenom žalovanou hmotne zodpovednou zamestnankyňou.
Tento rozsudok ľudového súdu sa stal právoplatným, pokiaľ ide o žalovaného hlavného účtovníka.
Najvyšší súd vyslovil na sťažnosť generálneho prokurátora, že rozsudkom ľudového súdu, pokiaľ ním bola zamietnutá žaloba proti žalovanému hlavnému účtovníkovi, bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Podnik je právnickou osobou, u ktorej môže zavinenie záležať len v konaní fyzických osôb, ktoré konajú za podnik v medziach svojho oprávnenia. Zavinenie týchto osôb je teda zásadne zavinením podniku. Ak bola škoda takto spoluzavinená poškodeným podnikom, je potrebné použiť ustanovenia § 348 obč. zák., poťažne za účinnosti zák. č. 71/1958 Zb. ustanovenia § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 cit. zák. Zák. č. 71/1958 Zb. vyslovil potom v § 3 ods. 2 povinnosť podniku domáhať sa náhrady škody na zamestnancovi, ktorý konajúc za podnik spoluzavinil škodu (porov. § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 cit. zák.).
Nárok proti osobe konajúcej za podnik, ktorá je zamestnancom podniku a ktorá škodu spoluzavinila, a proti hmotne zodpovednému zamestnancovi, ktorý prevzal zodpovednosť za hodnoty sverené k vyúčtovaniu, je možno uplatniť súčasne v jednej žalobe, ako Najvyšší súd vyslovil už v stanovisku občianskoprávneho kolégia č. Ec 359/59, pravdaže za odchylného právneho stavu potiaľ, že pred účinnosťou zák. č. 71/1958 Zb. išlo o záväzok solidárny podľa § 340 obč. zák., podľa ktorého sa podnik mohol domáhať solidárnej náhrady škody podľa svojej voľby na obidvoch spoludlžníkoch, zatiaľ čo podľa zák. č. 71/1958 Zb. (§ 6 ods. 2) ide o delenú