Input:

R 53/1956; Garance

č. 53/1956 Sb. rozh. obÄŤ.
S povahou a účelom ochrannej výchovy sa nezrovnáva, aby výkon ochrannej výchovy bol na istý čas odloženy.
Opatrovnický súd nie je povolaný, aby uložil .otcovi maloletého zaplatenie škody spôsobenej maloletým.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. decembra 1955, Cz 539/55.)
Ľudový súd v Bratislave nariadil ako opatrovanský súd ochrannú ústavnú výchovu mal. M. P., nar. 5. júla 1945, ktorý rozbil výkladnú skriňu nár. podniku a pokúsil sa odcudziť čokoládu a cukríky tam vyložené. Súd však odložil výkon ochrannej výchovy na dobu 1 roku s odôvodnením, že predbežne postačí takto odložená výchova, lebo otec sľubuje, že sa bude o dieťa starať. Súčasne ľudový súd zaviazal otca maloletého, aby nahradil poškodenému podniku spôsobenú škodu. Neuviedol pritom ani lehotu ani predmet plnenia.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom, že uznesením ľudového súdu bol porušený zákon.
Odôvodnenie:
Výkon ochrannej výchovy odložil súd na čas 1 roka. Neuvážil, že takéto rozhodnutie sa nezrovnáva s povahou a účelom ústavnej výchovy. Buď je výchova dieťaťa u rodičov tak zlá, že ju treba nahradiť ústavnou výchovou (§ 9 zák. č. 69/1952 Zb. o sociálnoprávnej ochrane mládeže), potom však je nutné, aby sa rozhodnutie čím skôr vykonalo, alebo ústavná výchova nie je nutná, ale potom mal súd použiť iného vyhovujúceho opatrenia primeraného pomerom a nie nariaďovať ochrannú výchovu. Keď ochranná výchova v čase