Input:

R 52/1966; Řízení před soudem Garance

č. 52/1966 Sb. rozh.
Rozsudok zamietajúci žalobu o plnenie z toho dôvodu, že nenastala zročnosť požadovanej pohľadávky, nie je prekážkou veci právoplatne rozsúdenej pre žalobu o to isté plnenie, podanú po tom, keď bola splnená podmienka, od ktorej závisela zročnosť požadovanej pohľadávky.
(Rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 18. 3. 1966, 4 Cz 14/66.)
Žalobkyňa navrhla, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej sumu 283 Kčs, pozostávajúcu z položky Kčs 53,- ako kominárských poplatkov, z položky 80,- Kčs ako smetiarských poplatkov a z položky Kčs 150,- ako úhrady za spotrebu vody za roky 1961 - 1963.
Okresný súd v Trnave uznesením konanie zastavil. Poukázal na § 104 ods. 1 o. s. p. a konštatoval, že ide o vec rozsúdenú, pretože o uplatnených nárokoch žalobkyne, pokiaľ ide o rok 1963 bolo rozhodnuté v konaní, vedenom pod zn. 7 C 151/63 a pokiaľ ide o roky 1961 a 1962, v konaní vedenom pod zn. 7 C 1/63.
Proti tomuto uzneseniu odvolala sa žalobkyňa a žiadala, aby bolo zrušené a aby okresný súd bol upravený ďalej vo veci konať. Odvolanie odôvodňovala tým, že v spore vedenom pod sp. zn. 7 C 151/63 bola síce jej žaloba o úhradu kominárského poplatku a poplatku za vodu zamietnutá, avšak iba z dôvodu predčasnosti, pretože neurobila vyúčtovanie týchto poplatkov a že jej bolo dané poučenie, že tieto nároky môže uplatniť novou žalobou. Poukazovala ďalej na to, že v spore 7 C 151/63 požadovala kominárske poplatky zročné do podania žaloby, kým v novom spore požaduje poplatky aj za ďalší čas.
Krajský súd v Bratislave uznesením napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil. Pokiaľ ide o poučenie dané žalobkyni v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 151/63 konštatoval krajský súd, že toto poučenie je nesprávne, poukázal však na to, že ide o právoplatné rozhodnutie, ktoré bráni novému konaniu o tej istej veci.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti, podanej predsedom Najvyššieho súdu, že rozsudkami obidvoch súdov bol porušený zákon a tieto rozhodnutia zrušil.
Z odôvodnenia:
V konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 151/63 bola podaná žaloba pôvodne len na úhradu nájomného. Dňa 27. decembra 1963 žalobkyňa túto žalobu rozšírila o smetiarsky poplatok za roky 1962 - 1963, o kominársky poplatok za rok 1963 a o poplatok za odber vody do 12. augusta 1963. Smetiarsky poplatok súd žalobkyni čiastočne priznal, uplatnený nárok na úhradu kominárskeho poplatku a poplatku za vodu však súd zamietol s tým odôvodnením, že výška týchto poplatkov je sporná,