Input:

R 52/1956; Garance

č. 52/1956 Sb. rozh. obÄŤ.
Aj keď predmetom dedičstva nie je roľnícky podnik, pôdohospodársku pôdu možno pri dedičskej postupnosti reálne deliť len vtedy, ak delením vzniknú pozemky (parcely) účelne oblhospodarovateľné vo výmere aspoň 0,50 ha. Ani ideálny podiel pôdohospodárskeho pozemku (parcely) nemožno pri dedičskej postupnosti nadobudnúť, ak by jemu odpovedajúci reálny podiel mal výmeru menšiu ako 0,50 ha.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 10. novembra 1955, Cz 448/55.)
Štátne notárstvo v Trebišove odovzdalo v zmysle § 72 zák. č. XVI/1894 pozostalosť tak, že nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 395, 912 a 408 kat. úz. Novosad, vo vl. č. 687 kat. úz. Hraň a vo vl. č. 594 kat., úz. Cejkov dostali poručiteľove deti A. B., M. J., M. L. a A. K. rovným dielom, kým nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. 777 a 778 kat. úz. Novosad len sám M. L. zaťažené doživotným požívacím právom poručiteľovej manželky. V odôvodnení sa uvádza, že so zreteľom na deň smrti poručiteľa (6. mája 1949), vec bolo treba prejednať podľa skoršieho práva (§ 660 o. s. p.) a preto vraj na túto pozostalosť sa nevzťahujú predpisy zákona č. 139/1947 Zb. o rozdelení pozostalostí s roľníckymi podnikmi a o zamedzení drobenia roľníckej pôdy, pričom poukazuje štátne notárstvo na ustanovenia § 27 cit. zák. Uznesenie toto nadobudlo právoplatnosť.
Najvyšší súd rozhodol na sťažnosť pre porušenie zákona podanú predsedom Najvyššieho súdu, že uznesením Štátneho notárstva v Trebišove bol porušen zákon.
Odôvodnenie:
Je správne, že pri prejednávaní tejto pozostalosti bolo treba použiť