Input:

R 51/1954 (tr.); Garance

č. 51/1954 Sb. rozh. tr.
Obmedzenie odvolacieho súdu naznačené v § 196 ods. 1 tr. por. sa týka len rozhodnutia veci a nie prieskumnej povinnosti nariadenej v § 194 tr. por.
Keď bol obvinený odsúdený pre trestný čin, na ktorý sa vzťahuje abolične ustanovenie (čl. VII) rozhodnutia prezidenta republiky zo 4. mája 1953 o amnestii, nezastaví odvolací súd stíhanie obvineného podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por., hoci odvolanie podal iba obvinený, keď zistí, že skutok obvineného zakladá trestný čin prísnejšie trestný, na ktorý sa ustanovenie o abolícii nevzťahuje.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27. marca 1954, 2 Tz 20/54.)
Obvinenému, vrátnikovi hotela odovzdal hosť tašku, v ktorej bola uložená kožená peňaženka s čiastkou 6.350 Kčs v hotovosti a jeden pár nylonových pančúch a ktorú našiel vo vrátnici na zemi. Pritom hosť požiadal obvineného, aby nájdené veci odovzdal tomu, kto ich stratil a bude sa o ne hlásiť. Tieto veci vypadli z plášťa prehodeného cez gauč na vrátnici; plášť patril osobe, ktorá pre nepriaznivé počasie (dážď) práve zašla náhodne do hotela, vyzliekla plášť vo vrátnici a odišla si sadnúť do jedálne hotela. Obvinený veci prevzal, peňaženku s peniazmi vybral z tašky a uschoval ju do vrecka svojho kabáta a tašku s ostatnými vecami uložil pod stôl na dosku v úmysle veci si prisvojiť. Keď potom majiteľ veci a neskoršie aj príslušníci verejnej bezpečnosti uvedené veci u obvineného hľadali a sa dopytovali, či veci neboli nájdené, obvinený nepriznal, že má veci u seba. Až po prehliadke vrátnice príslušníkmi verejnej bezpečnosti boli veci týmito nájdené, sčasti obvineným vydané.
Ľudový súd v Prešove uznal obvineného vinným trestným činom zatajenia podľa § 254 ods. 1 tr. zák. (ako skutok obvineného tiež kvalifikovala obžaloba) a vymeral mu trest podľa tohože ustanovenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie podané iba obvineným na odvolacom pojednávaní trestné stíhanie uznesením podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por. zastavil s poukazom na čl. VII rozhodnutia prezidenta republiky zo 4. mája 1953, a s odôvodnením, že keď proti rozsudku prokurátor odvolanie nepodal, nemôže odvolací súd preskúmať výrok o vine obsažený v rozsudku prvého súdu, hoci podľa názoru krajského súdu konanie obvineného bolo trestným činom krádeže podľa § 247 tr. zák. Keďže trestná sadzba zákonom stanovená na trestný čin zatajenia podľa § 254 ods. 1 tr. zák. (ako bolo uznané prvým súdom) nepresahuje svojou hornou hranicou jeden rok, prichádza do úvahy čl. VII cit. amn. rozh., teda aj zastavenie trestného stíhania podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por., keď tak neurobil ľudový súd podľa § 166 ods. 1 písm. b) tr. por.
Najvyšší súd vyhovel sťažnosti generálneho prokurátora pre porušenie zákona, zrušil rozhodnutia oboch súdov a Ľudovému súdu v Prešove nariadil, aby vec znova prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia:
Sťažnosť generálneho prokurátora pre porušenie zákona dovodzuje, že súdený skutok mal byť kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 písm. a) tr. zák. a že odvolací súd aj pri obmedzení podľa § 196 ods. 1 tr. por. nemal trestné stíhanie zastaviť podľa § 181 ods. 1 písm. a) tr. por. Generálny prokurátor zároveň navrhol, aby bolo vyslovené aj, že rozsudkom ľudového