č. 50/1970 Sb. rozh., Garance
č. 50/1970 Sb. rozh.
Ak pracovník odmietne nastúpiť prácu v mieste, do ktorého bol preložený, a organizácia mu umožňuje ďalej pracovať na doterajšom pracovisku (čím dáva najavo, že na preložení netrvá), takže k realizácii preloženia vôbec nedôjde, neprihliada sa z hľadiska počtu dní, na ktoré je možné preloženie pracovníka bez jeho súhlasu (najdlhšie na 90 dní v kalendárnom roku), na dobu, po ktorú malo preloženie trvať.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu zo 4. 12. 1969, 6 Cz 50/69.)
Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti preloženia v práci na základe listu žalovaného zo 4. 8. 1967 ku dňu 15. 8. 1967 z miesta samostatného skladníka na pracovisku v K. N. M. na pracovisko v Č. na dobu 90 dní a náhrady mzdy. Poukázal na to, že si žalovaný neobstaral k takému opatreniu predchádzajúci súhlas ZV ROH a že nemal k nemu ani zákonné dôvody, totiž nevyhnutnú prevádzkovú potrebu. Najmä však namietal, že bol v roku 1967 preložený rozhodnutím žalovaného z 24. 2. 1967 ku dňu 1. 3. 1967 na pracovisko v K., takže - aj keď v tomto sklade nepracoval - nemohol byť preložený znova na dobu 90 dní.
Okresný súd v Čadci vyslovil rozsudkom z 10. 6. 1968, že preloženie žalobcu k 15. 8. 1967 je neplatné a zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi 3330,- Kčs ako náhradu mzdy za dobu od 21. 9. 1967 do 15. 11. 1967. Vychádzal z predpokladu, že žalobca bol preložený na pracovisko v K. ku dňu 1. 3. 1967 bez časového určenia a že žalovaný trval na preložení najmenej do 4. 8. 1967. Pretože ustanovenia § 38 ods. 3 zák. práce nevyžaduje, aby pracovník pracoval skutočne 90 dní v mieste preloženia, a stanoví len, že organizácia môže pracovníka preložiť - tj. vydať určitý príkaz - najviac celkom na 90 dní, je ďalšie preloženie žalobcu v práci ku dňu 15. 8. 1967 podľa názoru okresného súdu neplatné napriek tomu, že žalobca vôbec nenastúpil prácu v sklade v K.
Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozsudkom z 18. 12. 1968 rozsudok okresného súdu. V súvislosti s otázkou platnosti preloženia žalobcu v práci zameral dokazovanie na zistenie, či bol žalobca preložený platne ku dňu 1. 3. 1967; keď dospel ku kladnému záveru, zdieľal názor okresného súdu, že preloženie žalobcu v práci ku dňu 15. 8. 1967 bolo neplatné. Podľa odvolacieho súdu nemohlo byť prvé preloženie ako platný právny úkon anulované a považované za neplatné a právne neúčinné len z toho dôvodu, že žalobca nenastúpil na miesto, do ktorého bol preložený, a nevykonával tam efektívne prácu.
Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti pre porušenie zákona podanej generálnym prokurátorom, že rozsudkami súdov obidvoch stupňov bol porušený zákon a tieto rozsudky zrušil.
Z odôvodnenia:
Ustanovenie § 38 zák. práce, ktoré upravuje podmienky preloženia pracovníka v práci, vychádza zo zásady, že zmena dojednaného miesta výkonu práce (§ 29 ods. 1 písm. b/ zák. práce) vyžaduje súhlas pracovníka. Pretože však bezvýnimočné dodržanie tejto zásady by mohlo vyvolať ťažkosti v prevádzke organizácií, môže organizácia pracovníka preložiť aj proti jeho vôli, avšak len ak to vyžaduje nevyhnutne prevádzková potreba; pritom musí byť prihliadnuté aj na oprávnené záujmy pracovníka. Pokiaľ ide o dľžku preloženia, stanoví citované ustanovenie, že - ak nedôjde medzi…
